Ako ich nepoznáte

Milujem pocit slobody

Rastislav Štúr vyrastal v SND (jeho mama bola opernou sólistkou), s ktorým spojil aj svoju profesionálnu kariéru. A práve tu ho kolegovia „namotali“ na motocykle.

Desať rokov jazdil na koni, potom presedlal na motocykel. „Boli to moje najkrajšie zážitky. Tá sloboda na koňoch a neskôr na motorke.“ Inšpiroval ho Ľudo Ľudha, ktorý s ním na začiatku jazdil a dal mu základy, a tiež kolega z baletu. „Tiež si chcel kúpiť motorku a na každú skúšku nosil katalóg a ukazoval mi, aké je to úžasné. Ten krásny dizajn, tomu človek ľahko podľahne.“ Rastislav Štúr vlastnil dve motorky – Ducati. „Najprv som si kúpil 600, to bol vtedy úplne nový typ. Na nej som mal veľmi vážnu ‚havárku‘, ktorú som však nespôsobil. Zažil som klinickú smrť, mal som päť zlomenín, zranenú chrbticu, otras mozgu.“ Lekári sa vtedy obávali najhoršieho, že náš úspešný dirigent sa už viac nepostaví na vlastné nohy. Našťastie sa ich predpovede nenaplnili. „V nemocnici som bol prvé dva dni presvedčený, že už si motorku nekúpim, ale na tretí deň mi bolo jasné, že si musím zaobstarať novú, že bez nej nevydržím.“ Kúpil si opäť Ducati, ale tentoraz 1000. „Na nej som zažil krásne výlety po jednej z najkrajších a najvyššie položených alpských ciest na vrch Grossglockner v Rakúsku. Jeden rok som šiel zo severu, druhý rok z juhu. Popri ceste boli dva metre snehu, krásne výhľady, vodopády, hory, svište. Nádhera.“ Žiaľ, aj osud druhého motocykla spečatila havária v chorvátskom Omiši. „Mal som len zlomenú kľúčnu kosť. Mladá vodička mi z vedľajšej cesty vbehla do jazdného pruhu. Urobil som myšičku, ale šmyklo sa mi zadné koleso.
“ Rasťo si pred rokom kúpil kvalitný fotoaparát a dnes relaxuje v pokojnejšom tempe za objektívom. Priznáva, že motocykel mu chýba. „Psychológovia hovoria, že keď ide človek v aute, berie to ako dve veci: auto a ja. Na motorke má človek pocit jednoty, pocit splynutia so strojom, znásobenie svojich schopností.“ A tak som aj čo sa týka rýchlosti trochu riskoval. „Je to veľmi zaujímavý pocit. Keď človek na motorke pridáva, je to, akoby mu tisíc čertov hovorilo: rýchlejšie, rýchlejšie. Ale už som z toho vyrástol. Dnes už nemám takú odvahu.“
 
Rastislav Štúr Rastislav Štúr, riaditeľ a šéfdirigent Opery SND, absolvoval štúdium orchestrálneho dirigovania na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, kde dnes pôsobí aj ako pedagóg. V roku 1996 debutoval v Opere SND v Boitovom Mefistofelovi. Ako dirigent hosťuje na zahraničných scénach v USA, v Nemecku. Rakúsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Španielsku, Brazílii, Egypte, Japonsku a v ďalších krajinách. V Pekingu naštudoval Dvořákovu Rusalku (2016). Bolo to historicky prvé uvedenie českej opery v Číne a prvé predvedenie opery s použitím 3D technológie na svete. Na koncertných pódiách vystupoval s výnimočnými umelcami, spomeňme aspoň Peter Dvorský, Montserrat Caballé, Edita Gruberová, Gabriela Beňačková, Simon Keenlyside, Peter Bršlík, Štefan Kocán a s ďalšími. Je držiteľom Krištáľového krídla za rok 2017 v kategórii hudba. Je stálym hosťujúcim dirigentom Slovenskej filharmónie. Od aktuálnej divadelnej sezóny je Rastislav Štúr riaditeľom Opery SND.