Blog
Koncom apríla uplynie dvadsať rokov od úmrtia jednej z najvýraznejších osobností slovenskej opernej réžie Branislava Krišku (7. 1. 1931 – 30. 4. 1999). Študoval na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne u režiséra Josefa Munclingera. Po ukončení štúdia nastúpil do stáleho angažmánu v Štátnom divadle v Košiciach. V rokoch 1964 až 1991 bol režisérom Opery Slovenského národného divadla a v rokoch 1993 až 1996 sa stal na krátke obdobie šéfom opery v Štátnej opere Banská Bystrica. Na Vysokej škole múzických umení pôsobil od roku 1972 a od roku 1979 vyučoval odbor operná réžia. V jeho triede daný odbor absolvovali šiesti poslucháči. V Opere SND a na rôznych scénach doma a v zahraničí inscenoval množstvo opier ako Turandot, Vec Makropulos, Krútňava, Svätopluk, Vzkriesenie, Tosca, Príhody líšky Bystroušky, Osud zhýralca a iné.
„Ondrej Malachovský sprevádzal nové generácie sólistov ako stálica. Jeho postavy na materskej scéne mali jedno spoločné: sugestívnosť výpovede, odkrývajúcu vokálnymi prostriedkami zmysel spievaného slova.“
Film a divadlo č. 10/1989, Pavel Unger
Nezabudnuteľný hlas, výraz, náboj a zjav. Práve 23. apríla by sa dožil významného jubilea Jozef Adamovič, člen Činohry SND v rokoch 1960 až 1991. V jeho hereckej tvorbe a oblúku sa stretá prerod romantického hrdinu do tragéda. Už jeho prvá rola na Vysokej škole múzických umení bol trpký a vznetlivý Don Carlo. Jeho herecký diapazón sa pohyboval medzi romantickými, komediálnymi až grotesknými postavami, ako je Ján Jelenský (Inkognito), Nick (Kto sa bojí Virginie Woolfovej), Lysander (Sen noci svätojánskej), Christian (Cyrano z Bergeracu), Artúr (Tango). Boris Dikoj (Búrka) až po výrazné dramatické a charakterové postavy, ako je Don Rodrigo (Cid), Edgar (Kráľ Lear), Edward IV. (Richard III.) a mnohé ďalšie. Medzi týmto spektrom bola šírka a hĺbka interpretácie, sila javiskového výrazu, nezameniteľný a nezabudnuteľný hlas. A pritom skromný, ohľaduplný človek s plným nasadením síl.
Oslávil by 75 rokov. A iste by okolo neho stáli zástupy gratulantov. Jeho priatelia, študenti a diváci. Každý, kto mal šťastie zažiť čas s ním a poznať jeho láskavosť, srdečnosť, usilovnosť, pracovitosť. Nečakané udalosti a príliš skoré odchody, to je spomienka na Paľka Mikulíka. A v nej obrovská húževnatosť, vytrvalosť, pokora a nekonečná kreativita. Nielen na poli hereckého umenia, ale aj kulinárskeho.
Po absolutóriu na Vysokej škole múzických umení v roku 1965 bol členom Činohry SND do roku 1968, neskôr odišiel do Divadla na Korze a po jeho zrušení sa stal členom činohry na Novej scéne, kde pôsobil aj ako umelecký šéf. Od roku 1984 začal učiť na Vysokej škole múzických umení. Do Činohry SND sa vrátil v roku 1983.
Herec Jozef Kroner (20. 3. 1924 – 12. 3. 1998), rodák zo Staškova, ktorý sa vďaka pozitívnym ohlasom na svoju ochotnícku činnosť v Považskej Bystrici dostal k profesionálnemu divadlu, disponoval širokým hereckým rozpätím. Jeho odborom boli najmä drobní hrdinovia a bežní ľudia, v pokoji si nažívajúci svoj životný kolobeh. Či už to boli roly komické, dramatické, alebo tragikomické, vždy išlo o precízne štúdie ľudského typu, prejavom takým blízkym divákom v hľadisku, za obrazovkou alebo rozhlasovým prijímačom.
Stránky
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
- 6
- 7
- 8
- 9
- nasledujúca ›
- posledná »