Blog

Jozef Adamovič: "Snažím sa hrať vždy naplno
Publikované dňa: 11.04.2019

Nezabudnuteľný hlas, výraz, náboj a zjav. Práve 23. apríla by sa dožil významného jubilea Jozef Adamovič, člen Činohry SND v rokoch 1960 až 1991. V jeho hereckej tvorbe a oblúku sa stretá prerod romantického hrdinu do tragéda. Už jeho prvá rola na Vysokej škole múzických umení bol trpký a vznetlivý Don Carlo. Jeho herecký diapazón sa pohyboval medzi romantickými, komediálnymi až grotesknými postavami, ako je Ján Jelenský (Inkognito), Nick (Kto sa bojí Virginie Woolfovej), Lysander (Sen noci svätojánskej), Christian (Cyrano z Bergeracu), Artúr (Tango). Boris Dikoj (Búrka) až po výrazné dramatické a charakterové postavy, ako je Don Rodrigo (Cid), Edgar (Kráľ Lear), Edward IV. (Richard III.) a mnohé ďalšie. Medzi týmto spektrom bola šírka a hĺbka interpretácie, sila javiskového výrazu, nezameniteľný a nezabudnuteľný hlas. A pritom skromný, ohľaduplný človek s plným nasadením síl.

Paľko Mikulík "Vydržať"
Publikované dňa: 11.04.2019

Oslávil by 75 rokov. A iste by okolo neho stáli zástupy gratulantov. Jeho priatelia, študenti a diváci. Každý, kto mal šťastie zažiť čas s ním a poznať jeho láskavosť, srdečnosť, usilovnosť, pracovitosť. Nečakané udalosti a príliš skoré odchody, to je spomienka na Paľka Mikulíka. A v nej obrovská húževnatosť, vytrvalosť, pokora a nekonečná kreativita. Nielen na poli hereckého umenia, ale aj kulinárskeho.

Po absolutóriu na Vysokej škole múzických umení v roku 1965 bol členom Činohry SND do roku 1968, neskôr odišiel do Divadla na Korze a po jeho zrušení sa stal členom činohry na Novej scéne, kde pôsobil aj ako umelecký šéf. Od roku 1984 začal učiť na Vysokej škole múzických umení. Do Činohry SND sa vrátil v roku 1983.

Legenda zvaná Jozef Kroner
Publikované dňa: 11.04.2019

Herec Jozef Kroner (20. 3. 1924 – 12. 3. 1998), rodák zo Staškova, ktorý sa vďaka pozitívnym ohlasom na svoju ochotnícku činnosť v Považskej Bystrici dostal k profesionálnemu divadlu, disponoval širokým hereckým rozpätím. Jeho odborom boli najmä drobní hrdinovia a bežní ľudia, v pokoji si nažívajúci svoj životný kolobeh. Či už to boli roly komické, dramatické, alebo tragikomické, vždy išlo o precízne štúdie ľudského typu, prejavom takým blízkym divákom v hľadisku, za obrazovkou alebo rozhlasovým prijímačom.

Z histórie: Mestské divadlo v Prešporku/Bratislave
Publikované dňa: 11.04.2019

Predhistória nového Mestského divadla v Prešporku sa začala písať v roku 1879. Vtedy pri koncerte Cirkevného hudobného spolku v sále Reduty, ktorá bola súčas ťou divadelnej budovy z roku 1776, padol z plafóna kúsok muriva. To okamžite vzbudilo zvýšený záujem mesta o bezpečnosť divadla a začalo sa uvažovať o postavení novej budovy, resp. rekonštrukcii starej. Ku konečnému rozhodnutiu sa prišlo po dlhej diskusii až v roku 1884 na základe rozhodnutia uhorského ministerstva vnútra, ktoré označilo starú budovu za technicky nedostačujúcu. Ministerstvo odporučilo postavenie „nového dôstojného domu pre domácu (maďarskú) múzu“.

Liečba šokom
Publikované dňa: 11.04.2019

Pár poznámok k Hoffmannovým poviedkam

Keď sa Jules Barbier a Michel Carré rozhodli napísať hru inšpirovanú životom reálnej historickej postavy, literáta E. T. Hoffmanna, netušili ešte, že to nie je koniec: teda že tento námet osloví známeho a úspešného operetného skladateľa Jacquesa Offenbacha. Ten po dvadsiatke operetných diel stvárnil Hoffmannov príbeh ako operu. Dielo, ktorému sa rozmanitosťou inscenačných spracovaní vyrovná asi len máloktoré.

Stránky