Čítanie v scénografickej mysli Jozefa Cillera

Reprezentatívna monografia Jozef Ciller. Čítanie v mysli scénografa (Bratislava: Culture Positive, 2019. 304 s.) sa zaoberá celou doterajšou tvorbou prof. Jozefa Cillera (1942), ktorý patrí medzi najúspešnejších a najviac oceňovaných slovenských divadelných scénografov. Venuje sa však aj kostýmovej tvorbe, televíznej a filmovej scénografii, architektúre, dizajnu či paradivadelným akciám, výstavám a eventom. Jeho scénografické myslenie sa zakladá najmä na ustavičnom hľadaní metaforickej, dynamickej a akčnej podoby výsledného tvaru a je reprezentantom tzv. akčnej scénografie.

Jozef Ciller je známy aj v európskom a svetovom inscenačnom kontexte. Pracoval s divadlami vo Viedni, Regensburgu, Krakove, Opole, Varšave, Talline, Kyjeve, Záhrebe, Rijeke, Dubrovníku, Tampere, Ellwangene atď. Scénografickú tvorbu vystavoval vo vyše 20 krajinách sveta, napríklad vo Fínsku, Grécku, Rusku, Francúzsku, Nemecku, Veľkej Británii, Rakúsku, Poľsku, Španielsku, Srbsku atď. Podieľal sa na výprave 40 televíznych inscenácií a 10 celovečerných filmov – napríklad Slávnosť v botanickej záhrade (réžia Elo Havetta, 1969), Balada pro banditu (réžia Vladimír Sís, 1978), Ja milujem, ty miluješ... (réžia Dušan Hanák, 1980).

Celkovo vytvoril vyše 500 scénografických riešení pre činohru, operu, operetu, muzikál a bábkové divadlo. Je tiež nositeľom mnohých domácich i vrcholných medzinárodných a svetových ocenení (Medzinárodné trienále scénografie a kostýmového výtvarníctva Nový Sad Srbsko, Cena Ministra kultúry Slovenskej republiky, Cena belgického ministra kultúry na festivale De la Gente, Cena Slovenského literárneho fondu, dve zlaté a jedna strieborná medaila na Pražskom Quadriennale, Cena The Guardian Critics Choice Edinburgh, Divadelné ocenenia sezóny DOSKY a i.).

Monografia je netradične rozdelená na dve časti. Prvá je obrazová a druhá textová. Obrazová časť (s. 6 – 178) chronologicky a po decéniách predstavuje 68 farebných alebo čiernobielych výtvarných návrhov a divadelných fotografií, ktorými sa približuje najvýznamnejšia tvorba J. Cilleta doma i v zahraničí. Väčšina z návrhov nebola doteraz publikovaná a 11 operných a činoherných scénografií bolo vytvorených pre Slovenské národné divadlo (napríklad opery Carmen, The Players, Boris Godunov, činohry HOLLYROTH anebo Robert Roth spívá Jana Hollého mrzkoti a pomerkováňá, Dom v stráni, Aj kone sa strieľajú). Z nich za najnáročnejšiu považuje Borisa Godunova a HOLLYROTHOM si napríklad splnil svoj dávny sen. Osobitosťou koncepcie obrazovej časti sú anotácie k vybratým scénografiám, ktoré sú zároveň ich filozofickým základom. Sú preložené do anglického jazyka a spolu s anglickým profesijným životopisom Jozefa Cillera sprístupňujú jeho tvorbu aj zahraničnému čitateľovi.

Obrazová časť zachováva logiku štruktúry vedeckých monografií, ukážky z návrhov a ich realizácií sú členené podľa decénií, pričom obsah obrazových kapitol je slovensko- anglický a tvorený anotáciami. 

Textová časť (s. 178 – 296) monografie je výsledkom mimoriadne obsiahleho výskumu. Prvá kapitola s názvom Scénografia ako metafora v akcii sa zaoberá jeho teoretickým myslením o scénografii a divadelnom umení. Kapitola V pedagogických súvislostiach mapuje spôsob, akým uplatnil svoju predstavu o zmysle a funkcii scénografie a divadla vo vysokoškolskom vzdelávaní na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave či na iných úrovniach.

Kapitola s názvom Scénografia ako akcia, event a fantázia sa venuje metódam, ktorými Jozef Ciller pracoval: princípom nepravidelnej dramaturgie brnianskeho Divadla Husa na provázku, v domovskom martinskom Slovenskom komornom divadle Martin pracoval s kukátkovým divadelným priestorom a s tradičnými scénografickými prvkami. Vzhľadom na Cillerovu hlbokú prepojenosť s kultúrnym, umeleckým a spoločensko-politickým životom mesta Martin sú v monografii dve podkapitoly viažuce sa k Martinu.

Nasledujúce tri kapitoly s názvami Čechov ako impresia a realizmus, Molière ako dynamizmus baroka a stoicizmus klasicizmu a Shakespeare ako prítomnosť renesancie sa zaoberajú prácami Jozefa Cillera prierezovo, z hľadiska využívania slohových postupov toho-ktorého obdobia.

Zámerom monografie je predstaviť Jozefa Cillera aj ako občana, pedagóga a polyhistora; kapitola Scénografia ako postoj osvetľuje jeho tvorbu z hľadiska významných spoločensko-politických udalostí na Slovensku v rokoch 1968, 1989 a 1992. Súčasťou monografie sú rôzne pramenné texty ako napríklad posudok inauguračnej práce od Věry Ptáčkovej, rozhovor pre časopis Kritika & Kontext a i.

Prílohou monografie je DVD, ktoré obsahuje ukážky zo scénografickej tvorby i teatrologických prác J. Cillera. Sú to napríklad jeho diplomová, habilitačná a inauguračná práca, scénografie pre paradivadelné aktivity ako Martinská politická pieseň (1978), Bratislavské fašiangy (1999). DVD obsahuje aj ukážky z televíznych vystúpení, v ktorých sa Jozef Ciller vyjadruje ku koncepcii niektorých scénografií, fotografie bábkových a amatérskych scénografií, kompletné súpisy jeho prác i prác o ňom atď. Z úplne inej stránky – ako človek s veľkým zmyslom pre humor - sa predstavuje svojou dizajnérskou prácou na tenisových raketách.

Tak obrazová, ako aj textová časť či DVD obsahuje veľké množstvo citátov Jozefa Cillera, v ktorých reflektuje vlastnú tvorbu.

Publikáciu uvedieme do života medzi pozorných čitateľov v salóniku historickej budovy SND v piatok 18. 10. 2019 o 17.30 h.

Dagmar Inštitorisová, autorka monografie