Pohreb alebo svadba - čo skôr?

Hanoch Levin bol skvelý izraelský básnik, prozaik, novinár, textár, režisér, ale v prvom rade nenapodobiteľný a dodnes svojím spôsobom neprekonateľný dramatik. Kým pred svojou šesťdesiatkou (v roku 1999), katapultovaný príliš vážnou chorobou, neopustil navždy túto zemičku, stihol napísať vyše 60 divadelných hier a stvoriť tak vlastné divadelné univerzum. Objavujeme v ňom provokatívne satiry, horké komédie, smiešne tragédie, ale aj mýtické fi lozofi cké hry. Od smutného úsmevu nad osudom tzv. jednoduchého človeka cez bohapustý rehot nad spoločnosťou až po metaforické podobenstvá o ľudskom údele v ňom nachádzame jeho špecifi cký odkaz: originálny jazyk, prekvapivú stavbu diel a obrovskú škálu bizarných charakterov, absurdných situácií a neuveriteľných príbehov. Humor, poézia, jednoduchosť, fantázia a autentickosť, ktorými vyniká Levinova poetika, ho zaraďujú medzi zásadné osobnosti svetovej drámy. Sám by sa údajne najradšej ocitol na trase medzi divácky príťažlivým, burleskným Feydeauom a vznešene inteligentným, intímnym komédiografom Čechovom. Pravdou však zostáva, že je v prvom rade už ikonickým Levinom, ktorého v Činohre SND predstavujeme po prvý raz a to hrou Pohreb alebo svadba – čo skôr? Slovenskí divadelníci síce už ojedinele uviedli hry Život je taký (Astorka Korzo 90) a Krum (štúdio VŠMU LAB), rozhodne sa však nedá povedať, že by slovenskí diváci vedeli, s kým majú tú česť. A pritom Levin v Izraeli je čosi ako nespochybniteľný národný poklad, hoci na začiatku jeho kariéry, v polovici šesťdesiatych rokov, jeho politické skeče a odvážne, kritické hry dráždili natoľko, že prišlo až k cenzúrnym zákazom jeho inscenácií. Levina to, samozrejme, neodradilo, ale prirodzeným vývojom dospieval k oveľa hlbším a komplikovanejším výpovediam. Preto ho po zásluhe hrajú stále po celom svete, veď aj nami vybraná hra (po prvom uvedení v roku 1978 v izraelskom národnom divadle Habima v réžii samotného autora) mala už svoje úspešné zahraničné premiéry, napr. vo Francúzsku, v Poľsku, USA, Luxembursku…

Nóvum, a to zásadné, je, že sme magickú tragikomédiu o nezvyčajných prípravách na jednu svadbu a jeden pohreb dali preložiť do slovenčiny z pôvodného, čiže hebrejského jazyka. Doteraz Levinove hry boli u nás prekladané z angličtiny. Nami oslovená prekladateľka Silvia Singerová výstižne preložila nielen osobitú reč dramatika, ale aj jej špecifi cký rytmus. Dokázala pôsobivo pretlmočiť zvláštne prelínanie zdanlivo nesúrodých slovných obratov, ktoré spôsobujú, že v kontrastoch sa stretávajú, miešajú a násobia rudimentárne, hovorové prvky s básnickou, fi lozofi ckou vrstvou. Veríme, že to je iba začiatok objavovania „pravého“ Levina, ktorému sme dali impulz. Hra Pohreb alebo svadba – čo skôr? má veľmi vďačnú východiskovú situáciu, ktorá sa varíruje po celý čas. V jednej rodine sa už dlho chystá svadba, ale zrazu sa musí podľa zvyklostí rýchlo odbaviť aj nečakaný, a teda nevítaný pohreb blízkej príbuznej. A obe udalosti si nepríjemne konkurujú. Na svadbu je pozvaných 400 hostí, pripravených 800 kurčiat a to všetko má ísť do koša len preto, že zomrela teta, ktorej jediný syn – dojemný starý mládenec – na smrteľnej posteli sľúbil, že sa s ňou príde rozlúčiť celá rodina? Do farbistého bizarného príbehu a naháňačiek sa zapletú ďalšie osoby, rigorózny profesor, večne mladí starci – joggeri, ale aj Anjel smrti či budhistický mních, ktorý žije zo vzduchu. V rodinách nevesty aj ženícha dominujú temperamentné a tvrdohlavé matky a ani pribúdajúce úmrtia ich podriadených manželov ich neodradia od nasilu veselej svadby. Je to krutá anekdota, v ktorej sa márne uteká pred smrťou a uvedomením si márnosti života. Mladý pár takmer bez slov reprezentuje naivitu, lásku, vášeň, nádej, ktoré sa v momente potvrdenia zväzku začínajú príliš podobať na stereotypy obyčajných životov rodičov. Ach, život je taký nudný, fádny, krutý a smiešny. Ale stále je to náš život, na našej planétke, kde sa zrazu lieta a prekračujú zákony fyziky ako na chagallovských obrazoch s kafkovským nasvietením.

Darina Abrahámová, dramaturgička pripravovanej premiéry