Sikulské priadky

Zoltán Kodály

Sikulské priadky

Opera

Hosťovanie Maďarskej štátnej opery Budapešť

The new SND building, Opera and Ballet hall

Spevohra

Počúvať maďarské ľudové piesne počas celého večera? Za zvukov autentickej maďarskej ľudovej hudby? Navyše s ľudovými tanečníkmi ako živou súčasťou javiskového diania? Vyššie uvedené otázky ste si mohli položiť ešte v dobe Zoltána Kodálya, nakoľko opísaný hudobno-dramatický obraz pôsobil na javisku Maďarskej národnej opery, nehovoriac o iných, zahraničných scénach, nezvyčajným dojmom. Ale umelecký zámer autora bol napokon úspešný: prostredníctvom diela Székely fonó (Sikulské priadky) sa maďarská ľudová hudba v podobe vyspelého hudobno-divadelného tvaru dostala do celého sveta.

Počas uzatvorenia hlavnej budovy Maďaskej štátnej opery v Budapešti z dôvodu jej rekonštrukcie, prvý maďarský operný súbor, ktorý vždy kládol značný dôraz na propagáciu a šírenie hudobno-dramatického žánru a najmä maďarskej opery v čo najširšom okruhu, organizuje v súčasnosti veľkolepé turné doma i zahraničí. Zámerom je sprístupniť divákom dôležité diela maďarskej hudobno-dramatickej literatúry a ponúknuť širokému diváckemu auditóriu po celom svete svoje najvydarenejšie produkcie. Pri okružnej ceste po krajinách Vyšehradskej skupiny je celkom pochopiteľné, že dramaturgická voľba smerovala k dielam, ako Sikulské priadky, ktoré pozdvihujú maďarské ľudové piesne na umeleckú úroveň operného divadla, ako aj k opere Jenůfa od svetoznámeho moravského skladateľa Leoša Janáčka, ktorý bol jedným z najväčších a najoriginálnejších folkloristov i operných autorov klasickej moderny 20. storočia. Obaja autori, Kodály i Janáček majú okrem toho silné väzby na slovenskú kultúru. Kodály strávil dôležitú časť svojej mladosti v Galante, a hudba, ktorú tam počul, nezmazateľne poznačila i jeho neskorší skladateľský profil. Fantáziu Janáčka zasa rozhýbalo folklórne dedičstvo slovensko-moravského pomedzia. Obaja autori vedeli tieto inšpirácie majstrovsky spracovať a dať im napokon podobu jedinečných umeleckých výpovedí.

Režisér: Znaniecki Michał
Scéna: Scoglio Luigi
Kostýmy: Dąbrowska Magdalena
Animácia a osvetlenie: Bogumił Palewicz
Choreograf: Zsolt Juhász
Dramaturgia: Judit Kenesey
Dirigent: Petr Popelka

Obsadenie

Gazdiná: Atala Schöck
Pytač: Zsolt Haja
Mládenec: Gergely Ujvári
Suseda: Bernadett Wiedemann
Mladucha: Orsolya Sáfár
Blcha: Zoltán Gradsach
Matka mladuchy: Andrea Meláth