Offspring / Subject to Change / Gods and Dogs

Offspring / Subject to Change / Gods and Dogs

Balet

Hosťovanie Nederlands Dans Theater II

Nová budova SND, Sála opery a baletu

Offspring

Choreografia: Lukáš Timulák

Scéna: Lukáš Timulák, Peter Biľak a Tom Visser

Kostýmy: Tomoko Inamura

Svetelný dizajn: Tom Visser

Asistent choreografie: Urtzi Aranburu

 

Pri uvažovaní o svojej novej choreografii, Lukáš Timulák nemohol prestať myslieť na to, že dátum jej premiéry sa zhoduje s predpokladaným termínom narodenia jeho dieťaťa. Prirodzene, blížiaci sa pôrod jeho dieťaťa sa stal silným zdrojom inšpirácie pre jeho novú choreografickú kreáciu. Taktiež, slovenský grafický dizajnér Peter Biľak, ktorý je spoluautorom vizuálnej stránky baletu, sa stal otcom pred niekoľkými mesiacmi. Offspring  je veľmi osobnou výpoveďou zachytávajúcou túto jedinečnú skúsenosť prostredníctvom tanca .

 

Subject to Change

Choreografia: Lightfoot León

Hudba: Franz Schubert

Scéna a kostýmy: Lightfoot León

Svetelný dizajn: Tom Bevoort

 

Subject to Change je expresívny balet, ktorý podčiarkuje choreografické kvality dvojice Lightfoot León a dáva tanečníkom možnosť zažiariť. Choreografia na Schubertovu pôsobivú skladbu „Smrť a dievča“ je strhujúca. Po tom ako ju uvidíte, počúvanie tejto skladby už nikdy nebude také ako predtým. Na javisku sa rozvinie koberec, červený ako krv, ktorý sa stane podkladom pre neľútostný duet medzi mužom a krehkou dievčinou; aby sa vzápätí zmenil na ihrisko pre vírivý tanec zboru.

 

Gods and Dogs

Choreografia: Jiří Kylián

Hudba: Ludwig van Beethoven a Dirk Haubrich

Scéna: Jiří Kylián

Kostýmy: Joke Visser

Svetelný dizajn: Kees Tjebbes

Asistent choreografie: Gerald Tibbs

 

Gods and Dogs je jubilejnou stou choreografiou Jiřího Kyliána pre súbor Nederlands Dans Theater. Kylián sa o nej vyjadril: “Zaujímajú ma hranice medzi normálnosťou a šialenosťou, medzi zdravím a chorobou a medzi normami, ktoré definujú oboje. V každom okamihu Vášho života, môžete byť súčasťou jednej alebo druhej kategórie. Ale presný okamih, kedy prekročíme neviditeľnú hranicu do temnej ríše morbídneho šialenstva, uniká nášmu vnímaniu. Uvedomujem si, že nie som prvým ani posledným, ktorý nastolil túto otázku, a že každá nadchádzajúca generácia si musí nanovo definovať hranice ľudskej existencie. Avšak je isté, že akékoľvek rozvíjanie kúska zdravého šialenstva je nevyhnutné...” (November 2008)