Sikulské priadky

Zoltán Kodály

Sikulské priadky

opera

Hosťovanie Maďarskej štátnej opery

nová budova SND, Sála opery a baletu

Plán predstavení

Štvrtok 27. 9. 2018
19:00 h 19:00 h
V predaji

Spevohra

Počúvať maďarské ľudové piesne počas celého večera? Za zvukov autentickej maďarskej ľudovej hudby? Navyše s ľudovými tanečníkmi ako živou súčasťou javiskového diania? Vyššie uvedené otázky ste si mohli položiť ešte v dobe Zoltána Kodálya, nakoľko opísaný hudobno-dramatický obraz pôsobil na javisku Maďarskej národnej opery, nehovoriac o iných, zahraničných scénach, nezvyčajným dojmom. Ale umelecký zámer autora bol napokon úspešný: prostredníctvom diela Székely fonó (Sikulské priadky) sa maďarská ľudová hudba v podobe vyspelého hudobno-divadelného tvaru dostala do celého sveta.

Počas uzatvorenia hlavnej budovy Štátnej opery v Budapešti z dôvodu jej rekonštrukcie, prvý maďarský operný súbor, ktorý vždy kládol značný dôraz na propagáciu a šírenie hudobno-dramatického žánru a najmä maďarskej opery v čo najširšom okruhu, organizuje v súčasnosti veľkolepé turné doma i zahraničí. Zámerom je sprístupniť divákom dôležité diela maďarskej hudobno-dramatickej literatúry a ponúknuť širokému diváckemu auditóriu po celom svete svoje najvydarenejšie produkcie. Pri okružnej ceste po krajinách Vyšehradskej skupiny je celkom pochopiteľné, že dramaturgická voľba smerovala k dielam, ako Sikulské priadky, ktoré pozdvihujú maďarské ľudové piesne na umeleckú úroveň operného divadla, ako aj k opere Jenůfa od svetoznámeho moravského skladateľa Leoša Janáčka, ktorý bol jedným z najväčších a najoriginálnejších folkloristov i operných autorov klasickej moderny 20. storočia. Obaja autori, Kodály i Janáček majú okrem toho silné väzby na slovenskú kultúru. Kodály strávil dôležitú časť svojej mladosti v Galante, a hudba, ktorú tam počul, nezmazateľne poznačila i jeho neskorší skladateľský profil. Fantáziu Janáčka zasa rozhýbalo folklórne dedičstvo slovensko-moravského pomedzia. Obaja autori vedeli tieto inšpirácie majstrovsky spracovať a dať im napokon podobu jedinečných umeleckých výpovedí.

Režisér: Znaniecki Michał
Scéna: Scoglio Luigi
Kostýmy: Dąbrowska Magdalena
Animácia a osvetlenie: Bogumił Palewicz
Choreograf: Zsolt Juhász
Dramaturgia: Judit Kenesey
Dirigent: Petr Popelka

Obsadenie

Gazdiná: Atala Schöck
Pytač: Zsolt Haja
Mládenec: Gergely Ujvári
Suseda: Bernadett Wiedemann
Mladucha: Orsolya Sáfár
Blcha: Zoltán Gradsach
Matka mladuchy: Andrea Meláth