Martin Porubjak

18. 5. 1944, Bratislava - 27. 3. 2015, Brno

V apríli pred štyrmi rokmi sme sa v Brne a potom i v SND lúčili s výraznou osobnosťou nielen slovenského divadla. S divadelníkom, ktorý v tej istej osobe reprezentoval mnoho. Skvelého dramaturga, ktorý prepájal divadlá naprieč Česko-Slovenskom. Takmer všade (Divadlo na Korze, Nová scéna Bratislava, DSNP Martin, SND Bratislava, Štúdio L+S, DAB Nitra, Štátne divadlo Košice, Divadlo Jána Palárika v Trnave, Národné divadlo Praha, Národné divadlo moravsko-sliezke, Národné divadlo Brno a iné) bol jeho otlačok poznania a prítomnosť jeho myslenia.

V jeho osobe odišiel dramatik a scenárista, ktorý stvoril nezabudnuteľné hry i scenáre (Zmúdrenie Sancha Panzu, Tančiareň, Útek do Budína, Oči plné snehu, Dovidenia v pekle, priatelia), ale i režisér, ktorého inscenácie spoluvytvárali tvár divadiel (ako napríklad Kontrabas, Kumšt, Hotovo – Koniec, Emigranti, Jakub a jeho pán).

Takisto i prekladateľ z nemeckého a ruského jazyka, ktorý prinášal nové texty a dramaturgické impulzy a ktorý svojou jazykovou bravúrou odhaľoval silu slova i špecifickosť poetiky. Pre mnohých to bol aj odchod pedagóga. Takého, ktorý osobne, láskavo, múdro, ale aj provokatívne odovzdával svoje poznanie medzi stohmi kníh, priamo vo svojom byte, nehľadiac na čas. Bol to atašé slovenskej kultúry v zahraničí, naša spojka medzi divadlom západu a východu, sprostredkovateľ kontaktov, hosť významných festivalov, člen rád, porôt, ten, ktorý vytváral väzby medzi generáciami i krajinami. V tomto zmysle presahoval akékoľvek štandardy umelecké i ľudské. Nastavil profesionálnu latku vysoko a to i preto, že bola hlboko ľudská a človečia. Bol to intelektuálny spolupútnik mnohých režisérov a dôležitý partner pre mnohých hercov nielen v Činohre SND.

Ďalší významný aspekt jeho osobnosti je aj politika. Poznal, čo znamená nemôcť publikovať pod vlastným menom, byť v opozícii voči režimu, byť aj jeho obeťou. A nesťažovať sa. Stál pri zrode Verejnosti proti násiliu a v rokoch 1991 – 92 bol podpredsedom vlády. Bola to možno krátka etapa medzi silnými divadelnými obdobiami, ktorá však v kontexte človeka znamenala udržanie konzistentných postojov. Martin Porubjak sa vždy vedel vyhraniť voči mocenským praktikám, voči nespravodlivosti, bol to najnoblesnejší človek, unikát, ktorý zanechal veľmi konkrétnu a už nikdy nezmazateľnú pečať v kultúre tejto krajiny.