Náš Štvorec po premiére

Štvorec je slobodná zóna, kde vládne dôvera a starostlivosť o iných. V nej máme rovnaké práva a povinnosti bez rozdielu.

 



 

Medzinárodne oceňovaný film Zlatá palma Cannes 2017, nominant Švédska na Oscara v kategórii najlepší zahraničný film podľa scenára režiséra Rubena Östlunda uvádza Činohra SND v divadelnej adaptácii vo svetovej premiére v dramaturgii Dariny Abrahámovej a javiskovej úprave a réžii Mariána Amslera.

Ten stav prázdnoty a ťažobnej zemskej príťažlivosti duše smerom dole tesne pred premiérou, keď už je všetko akože hotové, respektíve už nezmeniteľné, pozná asi veľa divadelníkov. Ak vám v tej chvíli zavolá novinárka, poviete, že ste vzrušený a zvedavý, ak vám pár hodín pred premiérou blízka osoba nepovie presne do písmenka to, čo očakávate, je z toho ticho pred búrkou, ale najhoršia je fáza totálnej pochybnosti o sebe samej. Takže, ak je po premiére, uľaví sa vám. Najmä z toho, že je živo, že všetci v tlačenici na recepcii štebotajú o videnom diele a že hoci vnímate aj rozpačitých či sklamaných divákov, výrazne prevažuje nadšenie a uznanie publika otvoreného experimentom. Experimentom atraktívnym a komunikatívnym, pozývajúcim aj nových divákov. Skratka, Štvorec podľa Rubena. Štvorec podľa Amslera. Cítila som prijemne prekvapenie a zadosťučinenie, keď mi režisér verejne vyjadril uznanie, veď vieme, že dramaturgia má špecificky neviditeľný plast, ale rovnakú radosť z toho, že spomenul dielne, technikov, garderóbu, rekvizitárov… v jeho prípade to formalita nie je… už dva dni mi cinkajú esemesky s povzbudzujúcim obsahom ako reflexia videného Štvorca so skvelým Alexandrom Bártom v hlavnej úlohe.



S láskavým povolením Bútorovcov, ako pars pro toto zverejňujem práve ich ranný pozdrav…

Darina Abrahámová, dramaturgička

Darinka drahá, od rána čítame bulletin, skvelý!!! Aj profily spolupracujúcich, rozhovory, paráda. Preštudovali sme scenár, teraz niektorým pasážam inscenácie možno lepšie rozumieme. Takže máme za sebou divadlo, scenár, teraz ešte film. Keď „šimpanz“ vyšiel hore, bol čoraz agresívnejší a blížil sa tam, kde sme sedeli, k Zorke, vedľa bolo voľno, úplne ma vybudil a povedal som jej, že ak urobí ešte krok a zahrozí, tak naňho strašne zarevem a vyrazím smerom k nemu – bolo by to blbé, ale niekto tak môže zareagovať, asi ste na to pripravení, potom sa ale obrátil na to dievča…



Gratulujeme!

Zora a Martin Bútorovci

Som rada, že som neodmietla pozvanie na predpremiéru divadelného predstavenia hry Štvorec od mojej mamy, na ktorej sa zúčastnila spolu so svojimi kolegyňami z práce. Chodievam často do divadla a tak môžem povedať, že na tejto hre ma zaujala interakcia herec – divák; ani som sa nenazdala a ocitla som sa priamo v centre diania. Bola to pre mňa nová skúsenosť, ktorú hodnotím ako jednoznačné pozitívum.

Spomedzi maminých kolegýň som bola najmladšia. Je zaujímavé, že sme na túto hru reagovali rozdielne, zhodli sme sa však na tom, že predstavenie je úplne odlišné od všetkých, ktoré sme doteraz navštívili.

Čo si o predstavení myslím ja? Ocenila som prepojenie niektorých scén s vizualizáciou online s premietaním na plátno. Takto mal divák možnosť lepšie vnímať a počuť scény, ktoré sa odohrávali buď za oponou, alebo v aute, ktoré bolo súčasťou hry. Takéto stvárnenie mi ponúklo nevšedný, doposiaľ nepoznaný zážitok z divadla. Takýmto stvárnením sa hra približuje k súčasnému spôsobu života. Štvorec predstavuje rovnosť a absolútnu toleranciu v spoločnosti. Neustála honba za materiálnymi statkami hlavnú postavu stavia do pozície, keď nemá kontrolu nad vlastným životom a na základe udalostí, ktorými počas deja prechádza, je v rozpore s ideou takej spoločnosti, akú štvorec symbolizoval. Páčilo sa mi, ako sa herci vložili do rolí a predviedli naozaj skvelé výkony.



Inscenácia hry Štvorec núti diváka byť otvoreným a vnímavým, aby pochopil skutočnú podstatu hry a jej posolstvo. Bol to výnimočný zážitok.

Petra Kocáková, študentka Ekonomickej univerzity v Bratislave a diváčka zo strediska Evanjelickej DIAKONIE Bratislava

pripravila Darina Abrahámová, dramaturgička inscenácie