Noblesný artistokrat ducha

Storočnica legendárneho umelca a recitátora

Devätnásteho októbra uplynie sto rokov (1919 – 1986) od narodenia významného herca, režiséra, pedagóga Mikuláša Hubu, pre ktorého herectvo bol charakteristický jeho nezameniteľný zvučný hlas a výrazný mužný zjav.

Rodák zo Spišskej Novej Vsi začínal svoju kariéru v Slovenskom národnom divadle v roku 1937 ešte ako poslucháč Hudobnej a dramatickej akadémie, ktorú po maturite uprednostnil namiesto pôvodne plánovaného štúdia práva a filozofie. O rok neskôr sa stal riadnym členom našej prvej scény a čoskoro aj jedným z protagonistov činoherného súboru. Majestátny zjav a nezvyčajne vycibrená javisková reč ho predurčovali na postavy kladných, často romantických hrdinov. Na jeho postupnom hereckom raste mali nepochybne zásluhu režiséri ako Ján Jamnický a Ferdinand Hoffmann. V ich réžiách stvárnil najvýraznejšie, často titulné postavy, akými boli Hernani z rovnomennej drámy Victora Huga, Danton z Dantonovej smrti Georga Büchnera či Jánošík podľa Márie Rázusovej Martákovej, ale aj Villiam Tell zo Schillerovej tragédie. Okrem postáv zo svetového repertoáru účinkoval aj v pôvodných hrách domácich autorov. V réžii Ivana Licharda stvárnil postavu Baču Miša v dramatickej balade Ivana Stodolu Bačova žena a v réžii Jána Borodáča napríklad Dušana Havrana v Maríne Havranovej toho istého autora. V povojnovom období sa rozvíjala jeho spolupráca s režisérom Jozefom Budským, spočiatku na inscenáciách inšpirovaných tvorbou našich básnikov – Pásmo poézie Janka Jesenského, Smrť Jánošíkova, neskôr Pieseň našej jari. Veľkú dramatickú úlohu reprezentoval predovšetkým Romeo zo Shakespearovej ľúbostnej tragédie.

Z komediálnych postáv, ktoré hrával zriedkavejšie, nemožno nespomenúť Georga Pagea z Veselých paní z Windsoru v réžii Karola L. Zachara. V ďalšom období Mikuláš Huba pravidelne účinkoval aj v inscenáciách Tibora Rakovského (Karol Moor v Zbojníkoch, Gróf Richard v Tanci nad plačom, Arbenin v Maškaráde a mnohé iné). Na sklonku kariéry opakovane spolupracoval s mladším režisérom Ľubomírom Vajdičkom – do divadelnej histórie sa zapísala predovšetkým postava Boľšincova z Turgenevovho Mesiaca na dedine. V tejto inscenácii sa stretol na javisku so svojím synom Martinom Hubom v nezabudnuteľnom dialógu o hubách. Počas 49 rokov, ktoré strávil v SND, vytvoril 149 postáv. Ako režisér pripravil 8 inscenácií.

Mikuláš Huba bol aj filmovým hercom, pričom sa objavil napríklad v snímkach Varúj, Vlčie diery, Smrť prichádza v daždi, Sám vojak v poli, Príbehy z lepšej spoločnosti, v televíznej inscenácii V tomto meste, v tejto chvíli, ako aj v divácky úspešných seriáloch Parížski mohykáni, Straty a nálezy, Vivat Beňovský či Lekár umierajúceho času. Bol trikrát umeleckým šéfom Činohry SND v Bratislave (1953 – 1959, 1961 – 1963, 1972 – 1976). Nezanedbateľná bola aj jeho práca v rozhlase, v televízii i vo filme, ako aj jeho pedagogické pôsobenie na Štátnom konzervatóriu (1944 – 1951) a na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave (1951 – 1986), kde vychoval dve generácie popredných slovenských hercov. Pôsobil vo zväzoch dramatických umelcov a za svoju umeleckú činnosť získal titul národný umelec.

Mikuláš Huba zomrel 12. 10. 1986 v Bratislave.

Miroslav Dacho, dramaturg Činohry SND