Operní prvolezci

Milan Zuna

Po takzvanej nultej sezóne SND, v ktorej Jeřábkova (Výchoodočeská) divadelná spoločnosť pod egidou slovenskej národnej scény odohrala za štyri mesiace dvadsaťdva operných inscenácií, sa už v sezóne 1920/1921 stal umeleckým šéfom operného súboru SND renomovaný český huslista, skladateľ, pedagóg a dirigent Milan Zuna. Pred príchodom do Bratislavy pôsobil v Českej filharmónii, pražskom Vinohradskom divadle, v operných divadlách vo Ľvove, v Poznani a Záhrebe a medzi dvoma obdobiami, v ktorých viedol Operu SND (1920/1923 a 1946/1951), bol dirigentom v Katoviciach, Ľvove, vo Varšave, v pražskom ND a v Liberci.

Zunovou hlavnou úlohou bolo sprofesionalizovať bratislavský operný súbor. Nie proklamáciami, ale sústavnou, poctivou a dôslednou prácou sa mu podarilo urobiť z torza zájazdového Jeřábkovho súboru kvalitné operné divadlo. Nič neponechal na náhodu a hoci mal vedľa seba ďalších dvoch dirigentov, až šesťdesiat percent premiér jeho prvého obdobia v SND sám naštudoval. Predovšetkým sa postaral o skvalitnenie výkonu divadelného orchestra a jeho doplnením o členov vojenskej hudby a nadšených amatérov vytvoril v Bratislave aj prvé symfonické teleso. Postupne prekonával ťažké začiatky, dokázal využiť kvality spevákov, ktorí sa stali na niekoľko rokov oporami súboru, aby sa potom uplatnili na významných českých javiskách – tenoristi Roman Hűbner, Bronislav Chorovič, basisti Josef Munclinge a Bratislave do smrti verný Zdeněk Ruth Markov, sopranistka Dobřena Šimáňová, mezzosopranistka Marta Krásová a ďalší. Vzhľadom na národnostné zloženie bratislavského obyvateľstva (v roku 1921 Slováci a Česi v ňom netvorili ani 40 percent) adresátom opernej činnosti divadla bolo predovšetkým české úradníctvo, kým slovenskému obyvateľstvu k návštevám opery chýbalo dostatočné vzdelanie či kultúrne návyky. Pre SND boli vtom čase konkurenciou aj v budove Mestského divadla vystupujúce nemecké a maďarské súbory. Je prirodzené, že v dramaturgii sa Zuna orientoval predovšetkým na český klasický repertoár uvádzaním opier Smetanu (6 opier), Dvořáka, ale do repertoáru zaradil tiež obľúbenú Blodekovu operu V Studni, Foerstrovu Evu a trocha konjukturalisticky aj Čierne lekno Emanuela Maršíka, oficiálneho člena Družstva SND, zriaďovateľa súboru. Zunovi patrí v SND prvenstvo v uvedení prvého Wagnera (Tanhäuser), Mozarta (Don Juan) i Janáčka (Káťa Kabanová). Možno preto, že predtým pôsobil mimo Česka, bez rozpakov dirigoval aj českými odborníkmi podceňovaného Pucciniho (tri jeho hlavné opery – Bohéma, Tosca, Madame Butterfly) a veristické dvojičky (Sedliacka česť, Komedianti). Vrcholom jeho prvého bratislavského pôsobenia ako šéfa opery bola sezóna 1922/1923 s troma vydarenými premiérami (popri Tanhäuserovi a Káti Kabanovej aj Verdiho Aida, všetko v spolupráci s režisérom a basistom Josefom Munclingerom). Napokon sa dostal do sporov s Družstvom SND, ktoré mu neprávom vyčítalo prílišné opakovanie niektorých titulov a s výnimkou jednej sezóny ignorovanie operety, v čom neprozreteľne videlo problémy s návštevnosťou divadla. Bol to však práve Zuna, ktorý naučil začínajúci operný súbor v časoch zmietaných národnostnými, ekonomickými i politickými turbulenciami abecede umeleckej profesionality. Pri jeho pohostinskom dirigovaní Rusalky v roku 1933 skladateľ Alexander Moyzes napísal, že „kto tak vie krehučké piana dosiahnuť od nášho zboru, kto vie tak spievať s našimi spevákmi, ten nie je len rutinným kapelníkom“. Druhé Zunovo bratislavské pôsobenie bolo síce dlhšie (5 sezón), no všeobecne už nebolo prijímané s takým nadšením ako to prvé. Aj v ňom Zuna pôsobil v súbore najmä pedagogicky, orientoval sa prednostne na český repertoár, posilnil úlohu slovanských opier (Moniuszkova Halka, Korzakovova Sneguročka, Momčil Bulhara Lubomíra Pipkova), za dirigentský pult častejšie púšťal svojich mladších kolegov (Ladislav Holoubek, Tibor Frešo) a mohol sa už oprieť o generačne diferencovaných slovenských sólistov. Práve v čase jeho šéfovania mala na javisku Opery SND premiéru aj prvá skutočne národná slovenská opera, Suchoňova Krútňava.

Vladimír Blaho, hudobný publicista