Spievanie srdcom

Jubilant Ladislav Holásek pochádza z učiteľskej rodiny. „Otec bol dobrým spevákom, klaviristom a organistom,“ hovorí, „tak ako to kedysi na dedinách bývalo.“ Takže od detstva žil v prostredí ľudovej piesne a odkrýval tajomstvá harmónie.

Narodil sa 23. 12. 1929, gymnázium absolvoval v Trenčíne a potom už nasledovalo Konzervatórium a VŠMU v Bratislave, kde sa v roku 1950 zapísal na hudobnú fakultu, odbor hra na klavíri. Dostal sa do triedy skvelých pedagógov prof. Frica Kafendu a skladateľa Štefana Németha‑ Šamorínskeho. Profesionálna cesta Ladislava Holáska, ako spomína – od klaviristu k zbormajstrovi – sa začala v Miešanom zbore Československého rozhlasu, kde spolupracoval s dirigentom Ladislavom Slovákom. Samozrejme, študoval ďalej diaľkovo na VŠMU u takých osobností, ako boli pre zborové dirigovanie prof. Haluzický a orchestrálne dirigovanie prof. Rajter. Nasledovala pätnásťročná spolupráca so Slovenským filharmonickým zborom. V roku 1970 sa Ladislav Holásek stal hlavným zbormajstrom Opery SND, s ktorým naštudoval široký operný i koncertný repertoár. V SND pôsobil do roku 1991 ako vedúci zbormajster.

„Svojich“ spevákov vždy viedol k tomu, aby spievali srdcom. To sa odrážalo na umeleckej kvalite zboru, aj preto mnoho skladateľov dedikovalo svoje diela práve Holáskovi, najmä pre Spevácky zbor mesta Bratislavy. Spomeňme Zeljenku, Hrušovského, Salvu, Hatríka, Paríka…

Prof. Ladislav Holásek oslávi na konci decembra neuveriteľných 90. Neuveriteľných nie pre uvedenú číslovku, ale pre jeho aktivity. Hovoria o ňom, že je maximalista, že je prísny, že vyžaduje disciplínu, ale vážia si, že je spravodlivý… Veď Spevácky zbor mesta Bratislavy stále vedie s neutíchajúcou energiou, hľadá v archívoch, vymýšľa zaujímavú dramaturgiu koncertov… „Holáskovcov“, takto ich všetci poznajú, teda tento „amatérsky zbor“ doviedol k profesionálnym métam uplatňujúc pôvodný význam z latinského „amare – milovať“.