Storočnica Juraja Wiedermanna

Niekedy na jeseň v roku 1984 som v opernom štúdiu Vysokej školy múzických umení pripravoval svoju prvú samostatnú inscenáciu – Bizetovu operu Doktor Mirakel.

Mali sme ju dobre obsadenú – ročníky v osemdesiatych rokoch boli veľmi silné –, akurát sme museli alternácie často zháňať medzi profesionálmi. Hlavnú postavu Starostu stvárňoval v tom čase ešte študent Janko Ďurčo, ktorý už vtedy vynikal ako výrazný lyrický barytón. Lenže bol sám. A práve jeho part bol najnáročnejší, s vypätou vysokou polohou, ktorá potrebovala byť poistená alternáciou. S mojím učiteľom (mimochodom, zakladateľom slovenskej opernej réžie – pozn. autora) režisérom Branislavom Kriškom a dirigentom Gerhardom Auerom sme hľadali ochotného alternanta z divadla pre prípad, že by Janko ochorel. Keď sme už vyčerpali všetky možné a nemožné nápady, prišiel Gerhard Auer s nápadom: skúsme Jirku Wiedermanna. To meno mi nič nehovorilo, keďže išlo o sólistu, ktorý už nebol členom súboru a spieval – ako pracujúci dôchodca – iba menšie postavy. V tom čase som bol ešte mladý a – musím priznať – sólistov nad šesťdesiat rokov som veľmi neregistroval. Mladícka pochabosť!!! Pán Wiedermann to síce napokon nerobil, poloha už bola predsa len vzhľadom na vek trošku vysoká, ale mal som česť spoznať v ňom jedného milého pána trochu pokročilejšieho veku, plného elánu a odhodlania, ktorému by nebolo proti srsti vystupovať so študentami vysokej školy v študentskom predstavení. A hneď som sa pozrel do EDUS-u (Encyklopédie dramatických umelcov Slovenska), aby som si o ňom doplnil vedomosti. Vtedy som objavil slávnu minulosť jedného skromného človeka.

Juraj Wiedermann pochádzal z Brna, študoval na konzervatóriu v rodnom meste, neskôr v rokoch 1957 – 1959 na Akademie fűr Musik und darstellende Kunst vo Viedni, pričom v roku 1967 absolvoval Janáčkovu akadémiu múzických umení. Bol angažovaný v operných divadlách v Brne, Ostrave a napokon, v rokoch 1952 - 1983, v Opere Slovenského národného divadla. Okrem vystupovania na profesionálnych javiskách pedagogicky pôsobil na Hudobnej fakulte VŠMU a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. A to zďaleka nie je všetko. Bol spevákom všestranných kvalít: spieval lyrické party, dramatické party, mozartovský, nemecký, francúzsky a, samozrejme, taliansky repertoár. S veľkým ohlasom spieval Grófa Lunu (Trubadúr), Rigoletta, Renata (Maškarný bál), ale i Dona Giovanniho, Papagena (Čarovná flauta) a Malatestu (Don Pasquale). Jeho spevácki kolegovia spomínali aj na jeho nevšedné kreácie v slvenských operách ako Karinkin (Vzkriesenie), Hrajnoha (Juro Jánošík), Mojmír (Svätopluk) a v iných.

Pôsobenie Juraja Wiedermanna sa neobmedzovalo len na interpretáciu postáv na materskej scéne. S veľkým úspechom hosťoval aj v zahraničí – v Salzburgu, vo Viedni, v Bukurešti, Moskve, Ženeve, Záhrebe, nehovoriac o československých scénach. V neposlednom rade musíme spomenúť jeho nahrávky postáv Grófa (Figarova svadba) a Fera Duchoňa (Rodina) pre Slovenský rozhlas.

Ak si pripomíname túto osobnosť, ktorá zažiarila v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch na scéne Opery SND, musíme konštatovať, že Juraj Wiedermann bol spevák, ktorý do značnej miery prispel k zdarnej ére spomínaného obdobia. Ja zase spomínam na svoje roky strávené v škole, kde som ho prvýkrát v živote videl, na jeho rozhodný pohľad a odhodlanie pracovať.

Kiežby sme mali viac takýchto umelcov!



Martin Bendik, dramaturg Opery SND