Výnimoční hostia z Budapešti v SND

Opera Slovenského národného divadla pozýva ku koncu septembra na dva mimoriadne večery.

V novej budove SND bude v stredu 26. a vo štvrtok 27. 9. hosťovať prestížny súbor Maďarskej štátnej opery Budapešt. Prichádza s dvoma titulmi inšpirovanými pôvodnou národnou kultúrou: Jenůfou Leoša Janáčka a Sikulskými priadkami Zoltána Kodálya.

Jenůfa Leoša Janáčka (pôvodný názov opery je Její pastorkyňa), Rusalka Antonína Dvořáka a Predaná nevesta Bedřicha Smetanu – to sú tri najhranejšie tituly českej opernej literatúry vo svete. Leoš Janáček, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov hudobnej moderny 20. storočia, má v súčasnosti v zahraničí mimoriadny kredit a teší sa veľkému záujmu publika. Ku skomponovaniu opery Jenůfa (v rokoch 1896 – 1902) ho inšpirovala románová predloha Gabriely Preissovej. Je to príbeh mladej ženy z drsného dedinského prostredia, ktorá sa ocitne v zložitých vzťahoch predznačujúcich jeho tragické vyvrcholenie. Libreto s realistickým námetom, plné vášne, bez falošného sentimentu, povznáša nádherná Janáčkova hudba predchnutá moravskými ľudovými hudobnými tradíciami a zmyselnou melodikou. Pre návštevníkov predstavenia v stredu 26. 9. bude isto zaujímavé, ako túto dnes už kultovú moravskú hudobnú drámu, so stále aktuálnym námetom i posolstvom, precítili maďarskí tvorcovia a interpreti inscenácie na čele s režisérom Attilom Vidnyánszkym. Za dirigentským pultom bude stáť v Bratislave Balázs Kocsár.

Prostredníctvom diela Zoltána Kodálya Székely fonó (Sikulské priadky) sa maďarská ľudová hudba v podobe vyspelého hudobno-divadelného tvaru dostala do celého sveta. Sikulské priadky pozdvihli vlastne maďarské ľudové piesne a tance na umeleckú úroveň operného divadla. Vo štvrtok 27. 9. ich budeme mať možnosť spoznať v inscenačnej podobe renomovaného poľského režiséra Michała Znanieckeho pod taktovkou Petra Popelku.

Obe diela, s ktorými sa v Bratislave predstaví prvá maďarská operná scéna, spája napokon ešte jedna výrazná, dramaturgicky nosná črta. Obe, rovnako ako ich autori, dokumentujú neprehliadnuteľné väzby na slovenskú hudobnú kultúru. Kodály strávil podstatnú časť svojej mladosti v Galante a hudba, ktorú tam počul, nezmazateľne poznačila jeho neskorší skladateľský profil. Fantáziu Janáčka zasa ovplyvnilo folklórne dedičstvo slovensko-moravského pomedzia. Obaja autori vedeli tieto inšpirácie majstrovsky spracovať a dať im napokon podobu jedinečných umeleckých výpovedí.

V čase rekonštrukcie svojho sídla – hlavnej budovy – hosťuje Maďarská štátna opera Budapešt v krajinách Vyšehradskej skupiny. Jej bratislavské vystúpenie je súčasťou tohto umeleckého turné.