Ako spievať prvú ligu

"Treba ľúbiť život - a plným priehrštím ho denne vpíjať. CItlivo vnímať jeho varianty, pamätať si jeho grimasy, gestá a čudné správanie. Zdá sa, že na javiskách hráme vždy tú istú hru, len s nekonečnými variácami - a škoda by bolo nebyť pri tom, keď vznikajú nové hry."

Peter Mikuláš

Vynikajúci sólista Opery SND a koncertný umelec prof. Peter Mikuláš „zozbieral“ svoje skúseností, ktoré má z našich aj zo svetových operných a koncertných pódií, ale aj tie, ktoré má ako dlhoročný pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, a spísal ich do inšpirujúcej publikácie s názvom Ako spievať prvú ligu.

„U nás je to prvý autorský knižný titul z pera speváka. Obyčajne o umelcoch píšu knihy iní. S ich súhlasom sa v nich buď prepierajú pikantné informácie o súkromí umelcov, alebo ide o seriózne, hlboké monografie. V prípade Mikulášovej knihy to tak nie je, a predsa je nesmierne pútavá, múdra, písaná ľahkou rukou autora – v štýle esejí o hudbe. Číta sa priam s literárnym pôžitkom, no obsahovo patrí milovníkom spevu,“ uviedla so šarmom muzikologička, hudobná kritička Dr. Terézia Ursínyová. „Kniha nemá slúžiť vokálno‑technickej výučbe žiakov, ale je skôr nadstavbou toho, čo čaká mladého speváka, ak chce úspešne prejsť cez všetky úskalia a radosti profesionálneho speváckeho života, teda, ak chce spievať ,prvú ligu‘.“

Prof. Peter Mikuláš sa v „kvázi úvode“ priznáva, že neznáša slovo „musí“, a predsa mnoho kapitoliek v knihe nadpisuje týmto pojmom. Takže, čo musí urobiť spevák, aby sa vyšplhal do prvej ligy: musí sa narodiť spevákom, musí sa narodiť so správnou povahou, musí byť v dobrej zdravotnej kondícii, musí mať muzikalitu a dobrý sluch, musí byť vďačný svojmu učiteľovi, musí byť všestranný, musí mať prirodzene pekný a farebný hlas, musí vedieť regenerovať aj fyzicky, musí mať speváckotechnické myslenie, musí mať krásny tón, musí vedieť ovládať svoje city, musí byť spontánny, musí mať zdravé sebavedomie, musí mať zdravú sebakritickosť, musí mať šťastie, musí vedieť dokonale svoj part, musí vedieť prijať koncepciu režiséra, musí vedieť obhájiť svoj názor, musí vedieť prijať kritiku.

Je to veľa či málo? Lebo ešte sa „musí“ všeličo iné, aby sa mladý spevák – a nielen on – zodpovedne postavil do svetiel rámp! „Jednotlivé kapitoly knihy dnes už tiež vysokoškolského profesora Petra Mikuláša majú mnohonásobný obsah. Kniha speváka je výrazom jeho inteligencie a uvažovania o celoživotnom poslaní spevu založenom na umení dvoch chvejúcich sa svalov v hrdle – hlasiviek, ale aj mnohorakých ďalších pridaných hodnôt, ktoré robia zo spevu nielen ušľachtilú zábavu, ale vysoké, individualizované umenie,“ vyberáme z príhovoru Dr. Ursínyovej. Autor Peter Mikuláš uvádza svoju knihu takýmto zamyslením:

" Mnohí hovoria, že svet, ktorý žijeme na doskách, sa vôbec nepodobá životu okolo. Ale svet okolo nás je občas ešte čudnejší a skarikovanejší než ten javiskový! My iba tlmočíme, čo vidíme, cítime, a spájame to do jednotného celku. Možno preto je to také výrazné – a nepodobné životu… V tejto knihe som poskladal svoje skromné skúsenosti alebo, odvážnejšie povedané, normy, ktorými sa sám riadim, pričom ich však nemienim považovať za definitívne. Pretože všetci, ktorí prídu po mne, napíšu aj tak nové, platné zas len do vymyslenia ďalších. Ale takto je to správne a teší ma to, veď spev je nehynúci.“


Kniha uzrela svetlo sveta tak, že v Hudobnom centre údajne našiel „zaprášený“ rukopis Vladimír Godár po nástupe do vedúcej vydavateľskej funkcie, a tak, v spolupráci s redaktorom Ivanom Koskom, kniha v tomto období vyšla. Číta sa „na jeden dúšok“ a jednotlivé kapitolky dotvárajú autorove vtipné a úsmevné kresbičky.