Jeden z veľkých iniciátorov hudobného romantizmu, francúzsky skladateľ Hector Berlioz, sa zapísal do hudobnej histórie ako veľký vizionár. Dobové publikum ohuroval dovtedy nevídanou zvukovou a harmonickou predstavivosťou i ohromujúcimi zvukovými a časovými rozmermi svojich diel. Prekypoval energiou, temperamentom a do každého umeleckého zápasu sa vrhal s nesmiernym odhodlaním. Vo svojom Faustovom prekliatí vytvoril jedno z prvých zhudobnení Goetheho nesmrteľnej literárnej predlohy, ktorá ho fascinovala. Našiel v nej paralelu vlastného zápasu rozorvanej, osamotenej individuality hľadajúcej vyšší zmysel života. Zápasu, ktorý sa v jeho umeleckej vízii končí tragicky. Jeho dielo nie je operou, ale ani koncertnou skladbou, predstavuje žánrovo zvláštny útvar, ktorý je vždy novou a celkom osobitnou výzvou pre interpretov na ceste k pochopeniu jeho neopakovateľného, magického sveta.