Ingmar Bergman patrí k najvýznamnejším divadelným a filmovým režisérom dvadsiateho storočia. Hra, ktorá vychádza nielen z jeho vlastných spomienok a scenárov, ale aj zo spomienok jeho spolupracovníkov, ho zachytáva pri režírovaní divadelnej inscenácie. Príbeh sa dotýka samotnej podstaty umeleckej práce a divadla, podstaty povolania režiséra, ktorý sa vymetaním vlastných démonov snaží pomenovať démonov celej spoločnosti. V hre, ktorá je ďalším príspevkom činohry k oslave storočnice SND, sa prelínajú režisérove osobné problémy s rodičmi, partnerkami a spolupracovníkmi a problémy umeleckej práce pri tvorbe divadelného diela. Dokáže nás divadlo očistiť?