Jubiluje herecká legenda Mária Kráľovičová

„Ísť ďaleko, vzlietnuť vysoko“, také je krédo rodenej optimistky Márie Kráľovičovej.
 
Spolu s dlhoročnou poprednou členkou Činohry SND Máriou Kráľovičovou si práve dnes 7. júna 2022 pripomíname jej vzácne životné jubileum – 95 rokov.
 
Mária Kráľovičová hovorí, že prežila život podľa vlastného scenára, tak ako si ho vysnívala, lebo mala šťastie na múdrych ľudí. Narodila sa na Záhorí, v obci Čáry. Jej prvý kontakt s divadlom bol dokonca z prezidentskej lóže v historickej budove SND, kde bola jej teta uvádzačkou. A keď bola lóža voľná, Marína v nej učupená sledovala zázraky, ktoré sa odohrávali na javisku.
 
Dva týždne po skončení vojny zachytila drobný inzerát v novinách o tom, že bude konkurz na miesto herečky v Národnom. Mladá dievčina z Čárov očarila Andreja Bagara a uspela. Prvé dva roky svojej profesionálnej hereckej kariéry začala v Komornom divadle v Martine. Členkou Činohry SND sa stala 1. januára 1948 (jeden rok bola elévkou) a svoje účinkovanie v SND ukončila po rekordných 74 rokoch nepretržitého pôsobenia. Od 1. januára tohto roku je prvou emeritnou členkou SND.
 
„Pokladám za dar i požehnanie, že som bola s Národným divadlom spätá vyše sedem desiatok rokov. Že som mohla tvoriť povedľa svojich učiteľov Andreja Bagara, Jozefa Budského, mojej druhej mamy Hany Meličkovej, Sýkorovcov, Janka a Oľgy Borodáčovcov a najmä prežiť svoj život na javisku s veľkou slnečnou generáciou. Bol pôžitok hrať s Karolom Machatom, Mikulášom Hubom, Julom Pántikom, Tiborkom Filčíkom, Elom Romančíkom, Vilom Záborským, Lacom Chudíkom, Ivanom Mistríkom, Števom Kvietikom a všetkými tými skvelými svetovými kolegami a kolegyňami, ktorými sa to v SND hemžilo a vďaka ktorým sme posúvali naše kultúrne ohnisko k tradičnej i modernej Európe, s ktorými sme spoločne zažili triumfy a prebrázdili krížom-krážom Československo i kúsok sveta,“ hovorí Mária Kráľovičová.
 
Počet postáv, ktoré stvárnila len na javisku SND, vysoko prekračuje číslo sto. Bola Oféliou, Júliou, svätou Janou, stvárnila Čechovove hrdinky i Marilyn Monroe z Millerovej drámy... dievča z dediny na Záhorí bolo na javisku kráľovnou, intelektuálkou, ale aj ženou z fabriky. Mária Kráľovičová obsiahla mnoho žánrov – postavy lyrického, dramatického, tragického, tragikomického i komického charakteru. Od lyrickej dievčiny cez osudovú ženu a nešťastnú matku po život poznajúcu dámu. Osudom sa jej stala Sládkovičova Marína, ale aj Manon – anjel i diabol! „Jej Roxana alebo Nina Zariečná nadchli úprimnosťou vzťahu k hodnému či dokonca aj nehodnému mužovi, jej Jana z Arcu alebo jej Maggie akoby obnovili našu vieru v to, že žena vie zájsť až za hranice svojich možností. Ak treba. A to sme ešte nespomenuli veseloherné postavy trebárs zo Shakespearových Veselých paní alebo, ak chcete, z dlho uvádzaného a ňou nie prvý raz hraného, ale tentoraz po záhorácky, Tajovského Ženského zákona,“ vyzdvihol umenie Maríny bývalý dramaturg Činohry SND, teatrológ, prekladateľ a publicista Anton Kret.
 
Mária Kráľovičová vytvorila desiatky postáv v televízii – napokon v roku 1957 vznikla prvá televízna inscenácia hry vysielaná priamym prenosom z televízneho štúdia Do videnia, Lucienne v réžii Jána Roháča, v ktorej účinkovali Mária Kráľovičová a Elo Romančík.
 
Skvelá herečka a recitátorka bola veľkou romantičkou – ostala optimistkou, teší sa na každý deň, ktorý príde, a na úžasných ľudí, s ktorými sa opäť stretne. „Človek nesmie mať vrásky na duši,“ vravieva. Rada stvárňovala postavy, ktorým nechýbala túžba žiť a vôľa niečo urobiť. Marína je pozitívny človek, vyjadrujú sa o nej kolegovia, o svoje radosti sa delí, svoje žiale si necháva pre seba.
 
Jubilantke, pani Maríne Kráľovičovej, želáme do ďalších rokov optimizmus, pozitívnu energiu a pevné zdravie. Aby sa ešte dlho tešila v kruhu svojich blízkych aj zo spomienok na chvíle v divadle, keď bol pre ňu najvyššou poctou potlesk a priazeň divákov.