Krátka zdravica dvom dámam

V decembri 2019 a v januári 2020 si pripomíname výročie narodenia dvoch významných členiek Činohry SND. Oľga Borodáčová Országhová (16. 12. 1899 – 13. 9. 1986) a Hana Meličková (27. 1. 1900 – 7. 1. 1978) patria k zakladateľskej generácii slovenského profesionálneho divadla.

V nich sa odráža cesta Činohry Slovenského národného divadla, v nich sa odráža estetický zápas, v nich sa odráža profesionalizácia slovenského divadla, začiatky a jeho zlomové dejinné momenty. Každá má skúsenosť s odchodom z národného divadla, núteným, dobrovoľným i postojovým. Cez ne definujeme herecký štýl, cez ne spoznávame prvé režijné osobnosti. Ich osudmi vnímame neľahké začiatky národného divadla a jeho cestu do 70. rokov dvadsiateho storočia. Spoločné štúdium, spoločná šatňa, spoločné začiatky a následné rozdelenia i opätovné návraty do SND. Im patria prvé stretnutia so slovenským filmom aj rozhlasom. Ich zástoj v počiatkoch slovenského profesionálneho divadelného života je veľmi veľký, dôležitý a v mnohom poučný. Obe zasiahli dve nasledujúce herecké generácie. Práve cez ne sa rodili pamätné herecké interpretácie v slovenskej klasike i v pôvodnej dráme. Sú to herečky stodolovskej dramatiky, ale i Tajovského. Rovnako však v pamäti ostávajú ako prvé slovenské herečky svetovej drámy Sofokla, Ibsena, Čechova i Shakespeara. Hana Meličková ostane navždy osudovou slovenskou Salome a Oľga Borodáčová bude zapísaná v divadelnej histórii ako legendárna Alžbeta. Nielen. Temperament i tvárnosť Hany Meličkovej a hrdinskosť s gráciou Oľgy Borodáčovej sú dva rozdielne herecké svety. Oba nám však pripomínajú neľahkosť začiatkov profesionálneho divadla, dôležitosť dobrého divadelného vzdelania i odvahu. Divadelnú a často i ľudskú – pôsobiť na mieste alebo v čase, ktorý nie je prajný ani ľahký. Teta Meličková a pani Oľga, hádam načim iba ďakovať.