Popoluška v obraze času

K udalostiam tohtoročnej jubilejnej divadelnej sezóny sa radí aj premiéra Popolušky na hudbu Sergeja Prokofieva v choreografii Michaela Cordera. Od svetovej premiéry tohto hudobne nadčasového diela uplynulo 75 rokov.

Po úspešnej leningradskej premiére Romea a Júlie – šperku ruského i svetového baletného repertoáru – v januári 1940 (svetová premiéra sa konala v roku 1939 v Brne) začal Sergej Prokofiev, povzbudený nadšenými ohlasmi, komponovať baletné dielo Popoluška. Balet Popoluška bol v novembri 1945 prvou povojnovou premiérou vo Veľkom divadle v Moskve a okamžite sa stal jedným z najobľúbenejších diel svetového baletného repertoáru. V choreografii a réžii Rostislava Zakharova sa v úlohe Popolušky predstavila primabalerína Galina Uľanovova. Z trojice najvýznamnejších ruských skladateľov 20. storočia sa Sergej Prokofiev (1891 – 1953) nachádza na polceste medzi usadeným a komunizmom ťažko skúšaným Dmitrijom Šostakovičom a slobodomyseľným a kozmopolitným Igorom Stravinským. Trojica umelcov mala pritom veľa spoločného: podobnú výchovu, materiálne, kultúrne a myšlienkovo bohaté prostredie, ktoré nasmerovali ich talent ku kultivovanému, otvorenému a tvorivému uvažovaniu – bez akýchkoľvek dogiem.

Prokofiev si užíval pocit výnimočnosti už počas štúdií na Petrohradskom konzervatóriu, kde v hre na klavíri, ako aj v skladbe patril už ako trinásťročný k najlepším žiakom. Podobne ako Stravinskij, aj Prokofiev od roku 1913 cestoval do cudziny. Postupne navštívil Francúzsko, Veľkú Britániu, taliansky Rím, Japonsko, USA, Kubu či Švajčiarsko. Krátko po ukončení štúdia sa v Londýne stretol s Ďagilevom a jeho súborom. Impresário Ruského baletu sa vo svojom súbore sám umelecky nerealizoval, mal však perfektný cit pre výber spolupracovníkov a najmä hudobných skladateľov. Premiéra Profievovej orchestrálnej Skytskej suity a baletu Šut (Šašo) znamenala triumf a pre skladateľa množstvo skúseností pri jeho ďalšej tvorbe pre balet.

Popolušku (v ruskom origináli Zoluška op. 87) komponoval Sergej Prokofiev na libreto Nikolaja Volkova počas vojny v rokoch 1940 – 1945. Tvorbu na tomto diele prerušil skladaním opery Vojna a mier. A hoci balet vznikal v ťažkých vojnových časoch, je pozoruhodný svojou veselosťou, sviežosťou či komikou postáv, akými sú napríklad nevlastné sestry. Dodnes je to jedna z najpopulárnejších a najmelodickejších skladieb Sergeja Prokofieva, ktorá inšpirovala mnohých svetových choreografov na čele Frederickom Ashtonom. Ten uviedol Popolušku po prvý raz na západe v roku 1948 v londýnskom Sadler’s Wells Ballete.

V Balete SND mala Popoluška premiéru v máji 1951 – len šesť rokov po svetovej premiére v Moskve. Na pôvodné libreto Nikolaja Volkova vytvoril choreografiu a réžiu Stanislav Remar, ktorý pre balet navrhol aj kostýmy. Autorom scény bol výtvarník Jozef Valentín, Prokofievovu partitúru naštudoval s orchestrom SND dirigent Gerhard Auer, Popolušku stvárnili Augusta Starostová‑Herényiová, Tamara Isičenko, Alica Flachová‑Pastorová. V ďalších úlohách sa predstavili Trúda Tašká, Eva Jaczová, Jitka Mňačková, Stanislav Remar, Milan Herényi a ďalší.

V apríli 1978 uviedol Prokofievov balet prvý slovenský choreograf Jozef Zajko, na scéne Pavla Gábora, v kostýmoch Josefa Jelínka a pod dirigentskou taktovkou Adolfa Vykydala. Úspešná inscenácia, v ktorej účinkovali vynikajúci sólisti Danica Pilzová, Zuzana Innemanová‑Bartková, Gabriela Zahradníková, Libor Vaculík, Zoltán Nagy a ďalší, sa uvádzala v SND takmer päť sezón. Popoluška anglického choreografa Michaela Cordera získala po svojom uvedení v Anglickom národnom balete v roku 2008 niekoľko ocenení. Jedným z nich je prestížna Cena Laurencea Oliviera za najlepšiu súčasnú baletnú produkciu. Inscenácia, ktorú v SND uvedieme vo vizuálne atraktívnej výprave Marka Baileyho, predstavuje tanečne aj herecky nielen ďalšiu odvážnu výzvu pre celý baletný súbor, ale aj nový, príťažlivý a svieži titul pre našich divákov. Premiéra Popolušky sa uskutoční 24. apríla 2020 v novej budove SND pod dirigentskou taktovkou Dušana Štefánka.

Eva Gajdošová, dramaturgička Baletu SND