Opera opier. Tak zvyknú odborníci titulovať toto dielo Mozartovho zrelého génia z posledných rokov majstrovho života. V čom tkvie jeho výnimočnosť? Veď samotný dej – pomerne jednoduchý príbeh smilníka, ktorého prenasledujú obete jeho vášne – nevytvára a priori predpoklad pre vznik opery, ktorá by sa mala do dejín tohto druhu zapísať zlatými písmenami!

Ak nás Don Giovanni výnimočne zaujme, je to predovšetkým pre dokonalú spätosť hudobného jazyka s potrebami a výzvami, ktoré pred skladateľa položil zobrazovaný príbeh. Hoci totiž Mozart v ničom nevybočuje z klasicistického kompozičného štýlu, hoci nijako nenarúša prísnu štýlovú „regulu“, predsa len dáva dielu jasný punc originality, využívajúc pritom všetky polohy hudobného jazyka ako prostriedok pre kresbu charakterov a vzťahov. Autor akoby dôsledne premietal hudobný materiál na iné médium – na plochu sujetu – a každú spevácku ozdobu, každý súzvuk hlasov v ansámbloch, každú zmenu tempa (a tak ďalej a tak ďalej...) odôvodňuje, napĺňa, necháva „nasiaknuť“ dramatickým významom. A tak, hoci sme aj navyknutí vykladať dejiny opery v ich chronologickej následnosti, Don Giovanni (tak ako napokon všetky fenomenálne umelecké diela) akoby sa dostával mimo času a priestoru – a fascinujúcou spätosťou hudby s mimohudobnými významami smelo konkuruje najlepším hudobným drámam všetkých období a proveniencií!

Dĺžka predstavenia: 3 hodiny s jednou prestávkou