Helena Bartošová
Dali by sa viesť spory, či prvým slovenským operným spevákom bol Skaličan Janko Blaho, alebo jeho prvá manželka Helena Bartošová.
Tá bola prvou vokálnou absolventkou bratislavskej Hudobnej a dramatickej akadémie v triede prof. Egema a do Opery SND ju angažovali už počas štúdií spevu v sezóne 1923/1924. Hoci celý svoj umelecký život venovala SND, pochádzala z moravsko‑maďarskej rodiny a po odchode do dôchodku dožila svoj plodný umelecký život v Česku. Speváčka zostala v umeleckom zväzku Opery SND do sezóny 1963/1964 a stala sa prvou skutočnou primadonou slovenskej opery. Máloktoré sopranistky (napr. Edita Gruberová) sa udržia počas celej speváckej kariéry v jednom hlasovom odbore. Mnohé sa, naopak, vyvíjajú od lyrického cez mladodramatický po dramatický soprán. Bartošová bola tiež takýmto typom speváčky. Od samého začiatku až do posledných rokov svojej speváckej kariéry, v ktorých prešla k charakterovým úlohám (Larinová z Eugena Onegina, skvelá Kijajevová zo Vzkriesenia), prechádzala plynulo z jedného odboru do druhého. Prirodzene, v prvej polovici prevládali (nie však absolútne) úlohy pre lyrický soprán. Dokladá to napríklad fakt, že v polovici 30. rokov (po desaťročnom pôsobení v SND) v priebehu dvoch sezón spievala koloratúrnu Gildu z Rigoletta, subretnú Despinu v Mozartovej opere Cosí fan tutte a následne pomerne dramatickú Donu Annu v Mozartovej opere Don Giovanni či Elsu z Wagnerovho Lohengrina, a to popri lyrických partoch, akými boli Líza z Pikovej dámy a Gounodova Margareta či Massenetova Manon.
Tá bola prvou vokálnou absolventkou bratislavskej Hudobnej a dramatickej akadémie v triede prof. Egema a do Opery SND ju angažovali už počas štúdií spevu v sezóne 1923/1924. Hoci celý svoj umelecký život venovala SND, pochádzala z moravsko‑maďarskej rodiny a po odchode do dôchodku dožila svoj plodný umelecký život v Česku. Speváčka zostala v umeleckom zväzku Opery SND do sezóny 1963/1964 a stala sa prvou skutočnou primadonou slovenskej opery. Máloktoré sopranistky (napr. Edita Gruberová) sa udržia počas celej speváckej kariéry v jednom hlasovom odbore. Mnohé sa, naopak, vyvíjajú od lyrického cez mladodramatický po dramatický soprán. Bartošová bola tiež takýmto typom speváčky. Od samého začiatku až do posledných rokov svojej speváckej kariéry, v ktorých prešla k charakterovým úlohám (Larinová z Eugena Onegina, skvelá Kijajevová zo Vzkriesenia), prechádzala plynulo z jedného odboru do druhého. Prirodzene, v prvej polovici prevládali (nie však absolútne) úlohy pre lyrický soprán. Dokladá to napríklad fakt, že v polovici 30. rokov (po desaťročnom pôsobení v SND) v priebehu dvoch sezón spievala koloratúrnu Gildu z Rigoletta, subretnú Despinu v Mozartovej opere Cosí fan tutte a následne pomerne dramatickú Donu Annu v Mozartovej opere Don Giovanni či Elsu z Wagnerovho Lohengrina, a to popri lyrických partoch, akými boli Líza z Pikovej dámy a Gounodova Margareta či Massenetova Manon.
Mimoriadne zavčasu sa Helena Bartošová dostala k jednej zo svojich profilových úloh Čo‑ čo‑ san v Pucciniho opere Madame Butterfly (1925), kde okrem vokálneho citu pre dramatickosť očarúvala aj perfektným hereckým výkonom. Takisto v mladosti sa dostala aj k mezzosopránovým úlohám (Thomasova Mignon) a hlavné ženské úlohy striedala s epizódnymi postavičkani. Ešte v roku 1938 jej napríklad zverili malú úlohu Hlasu z nebies vo Verdiho Donovi Carlosovi. Spolu s neskorším prvým manželom Jankom Blahom sa stala obľúbenou speváčkou Oskara Nedbala, ale svoju priazeň jej potom preukazoval aj jeho synovec Karel a jeden z renomovaných kritikov tých čias Ivan Ballo.
Umelkyni nerobilo problémy prechádzať z úloh smetanovských či mozartovských k slovenskej „moderne“ (Kováč Wieland, Detvan), k francúzskemu či talianskemu repertoáru a vytvárať rôznorodé ženské typy od naivných dievčat po komplikované ženské charaktery. V rámci hlasového vývinu postupne stvárňovala v tej istej opere niekoľko postáv. V Dvořákovej Rusalke bola napríklad Lesnou žienkou, Rusalkou i Cudzou kňažnou, Júliou i Terinkou v Jakobínovi, Mařenkou i Ľudmilou v Predanej neveste, Zuzankou i Grófkou vo Figarovej svadbe, Frasquitou, Micaelou i Carmen v Bizetovej opere.
Umelkyni nerobilo problémy prechádzať z úloh smetanovských či mozartovských k slovenskej „moderne“ (Kováč Wieland, Detvan), k francúzskemu či talianskemu repertoáru a vytvárať rôznorodé ženské typy od naivných dievčat po komplikované ženské charaktery. V rámci hlasového vývinu postupne stvárňovala v tej istej opere niekoľko postáv. V Dvořákovej Rusalke bola napríklad Lesnou žienkou, Rusalkou i Cudzou kňažnou, Júliou i Terinkou v Jakobínovi, Mařenkou i Ľudmilou v Predanej neveste, Zuzankou i Grófkou vo Figarovej svadbe, Frasquitou, Micaelou i Carmen v Bizetovej opere.
Helena Bartošová sa k dramatickým partom dostávala pravidelnejšie v 40. rokoch (Verdiho Aida, Offenbachova Giulietta, Mascaagniho Santuzza, Amelia v Maškarnom bále) a neskôr. Sem možno priradiť aj Marthu zo svojho času obľúbenej d’Albertovej Nížiny (1951), Kostolníčku z Jej pastorkyne (1955) a herecky náročnú úlohu Matky v Cikkerovej opere Beg Bajazid (1956). Mimoriadne blízka jej však bola predovšetkým česká opera. Okrem známych českých opier (Smetanu, Dvořáka a Janáčka) vystupovala v ére Nedbalovcov uvádzaných operách Foerstra, Kovařovica, Blodeka, Folprechta.
Najmä s Jankom Blahom spolu absolvovali množstvo koncertov a spolu sa tiež dostali do gramoštúdia. Pamätná je napríklad ich spoločná nahrávka dvoch duet z Predanej nevesty. Rozhlas zaznamenal aj jej Santuzzu (spolu s Blahom) a dueto z Aidy interpretované spolu s druhým manželom, českým barytonistom Emilom Schűtzom. Počas dlhej umeleckej kariéry spievala Helena Bartošová s uznávanými zahraničnými partnermi (Maria Nemeth, Richard Tauber, Richard Kubla, Ljuba Velič), z domácich tenoristov popri Blahovi aj s Imrichom Godinom, Rudolfom Petrákom a neskôr s Dr. Gustávom Pappom.
Najmä s Jankom Blahom spolu absolvovali množstvo koncertov a spolu sa tiež dostali do gramoštúdia. Pamätná je napríklad ich spoločná nahrávka dvoch duet z Predanej nevesty. Rozhlas zaznamenal aj jej Santuzzu (spolu s Blahom) a dueto z Aidy interpretované spolu s druhým manželom, českým barytonistom Emilom Schűtzom. Počas dlhej umeleckej kariéry spievala Helena Bartošová s uznávanými zahraničnými partnermi (Maria Nemeth, Richard Tauber, Richard Kubla, Ljuba Velič), z domácich tenoristov popri Blahovi aj s Imrichom Godinom, Rudolfom Petrákom a neskôr s Dr. Gustávom Pappom.
dvojstranu pripravil Vladimír Blaho, publicista
