Stíchol hlas kráľovnej belkanta, odišla Edita Gruberová

Správa o úmrtí tejto výnimočnej osobnosti bola nečakaná, prekvapujúca a o to neuveriteľnejšia.
 
Šírila sa mimoriadne rýchlo: Edita Gruberová skonala v pondelok 18. októbra 2021 vo švajčiarskom Zürichu, kde dlhé roky žila. Rozdávala krásu umenia, radosť, sama bola darom, keď sa narodila v Bratislave v predvianočnom čase 23. decembra 1946.
 
„Edita Gruberová je najvýraznejším vokálnym fenoménom, jednou z profilujúcich osobností vokálneho umenia druhej polovice 20. storočia aj storočia nového. Jej umelecký profil je impozantný a jej vystúpenia patria k najvyšším interpretačným hodnotám nedávnej minulosti a bezprostrednej súčasnosti. Participácia Edity Gruberovej na najprestížnejších divadelných pódiách a v koncertných sálach kdekoľvek vo svete je sviatkom kreativity a je zárukou najvyššej umeleckej kvality,“ napísal dr. Jaroslav Blaho.
 
Nebyť covidu, bola by účinkovala na Bratislavských hudobných slávnostiach v roku 2020 a spevácku kariéru sa chystala ukončiť na pôde Štátnej opery v Košiciach. Chcela tak urobiť na Slovensku, hoci na začiatku jej speváckej kariéry k nej nebolo naše divadelné prostredie veľmi žičlivé. V Slovenskom národnom divadle debutovala ešte ako študentka v roku 1968 v úlohe Rosiny v Rossiniho opere Barbier zo Sevilly. Ale stále miesto sa pre výnimočne talentovanú koloratúrnu sopranistku nenašlo, a tak sa stala sólistkou operného súboru v Banskej Bystrici. Cieľavedomá, húževnatá mladá dáma však mala ambície stáť na svetových javiskách. V ťažkých časoch normalizácie uspela na predspievaní vo Viedenskej štátnej opere, kde v prvých sezónach svojho pôsobenia bola očarujúcou Kráľovnou noci (W. A. Mozart Čarovná flauta) a Olympiou (J. Offenbach Hoffmannove poviedky). Pozornosť operného sveta si definitívne získala dokonalou Zerbinettou – postavou z opery Richarda Straussa Ariadna na Naxe. Skladateľ by si určite vierohodnejšie stvárnenie tejto postavy nevedel predstaviť.
 
Edite Gruberovej patril viac ako päť desiatok rokov obdiv operného publika, recenzentov a kritiky. Ktorú z divadelných scén vyzdvihnúť medzi MET-kou, La Scalou, Parížom, Londýnom a Tokiom? K tým najmilším predsa len patril Mníchov a Viedeň... A z postáv? Donizettiho Lucia di Lammermoor alebo Lucrezia Borgia, či Belliniho Norma?
 
Na Slovensku sme Editu Gruberovú v jej zrelom veku nevideli v opernej inscenácii. V poslednom období sme však mali možnosť zažiť jej neopakovateľné umenie na koncertných uvedeniach opier v rámci Bratislavských hudobných slávností na javisku historickej budovy SND – Roberto Devereux (2005), Norma (2009) a Lucrezia Borgia (2011) a na neopakovateľných koncertoch z operných árií niekoľkokrát na BHS, na festivale Viva Musica (2016) a koncerte Vianoce v Bratislave (2018).
 
V duchu patrí náš neutíchajúci potlesk La Divine, umelkyni s trblietavým, božským sopránom, s vďakou za jej bravúru, emóciu, brilantnosť a dušu, ktorú vkladala do stvárnenia každej zo svojich postáv, za strhujúce výkony v scénach šialenstva, za uveriteľnosť, s akou žila osudy svojich hrdiniek na javisku.
 
Primadonna assoluta operných javísk a koncertných pódií odišla, jej umenie tu ostáva, nielen jej hlas na nosičoch a filmových či televíznych záznamoch, ale najmä v tom, čo zanechala v srdciach fanúšikov, ktorí neváhali za svojou divou cestovať na kraj sveta. Edita Gruberová odišla priskoro...
 
Česť jej pamiatke!