Malá sála zámku Pasquini v Castiglioncelle je vybavená skromným zariadením: lavičkou, na ktorej leží ľudská postava, možno muž, možno žena, rastlinou a panelom v štýle rádia, skladajúcim sa z rámu a mikrofónov. Toto je prvý kontakt s inštaláciou Cantico dei Cantici (Pieseň piesní) v podaní Fortebraccio Teatro.

Postava je podivná, šialená, má silný, rozmazaný mejkap. Začína hovoriť do mikrofónu ako nejaký spíker alebo DJ, trochu muž, trochu žena, trochu klaun, trochu jedovatý. Zdá sa, že vzhľad postavy je zavádzajúci a v kontraste s jej jasnými, artikulovanými, sladkými a zasnenými slovami. Pomaly sa postava odhaľuje čoraz viac, vstupuje do textu, ktorý je na začiatku skôr príbehom akoby niekoho iného a do ktorého sa postupne vžíva čoraz viac. Je ženíchom, ale aj nevestou, je láskou, ktorú cíti a prežíva práve teraz (alebo prežíval? Na tom nezáleží).

Vrstvu po vrstve ide čoraz hlbšie a čoraz viac odhaľuje nahotu čistých, krehkých, zraniteľných citov bez pohlavia, nežných, zmyselných a reálnych. Zároveň s tým sa postava pomaly zbavuje všetkých pozlátok a nánosov a postupne sa stáva prirodzenou.

Roberto Latini je na pódiu sám. Hudba, ktorú odborne riadi Gianluca Misti, sa mieša s hlasom Latiniho a s hrou svetla vytvára akýsi filmový efekt. Slová sa stávajú obrazmi vtlačenými do mysle, telami, ktoré ožívajú. Neha sa mení na skľučujúce utrpenie, nostalgiu, ľútosť a dojímavú lásku.

Pieseň piesní v podaní Fortebraccio Teatro je jedným z tých vzácnych vystúpení, počas ktorých zabúdame, že sedíme v divadle, ocitáme sa akoby celkom inde.

Počas divadelných predstavení si je divák väčšinou vedomý svojej pozície vonkajšieho pozorovateľa. Iba zriedka nastupuje ozajstné čaro a emocionálna intenzita narastá do takej úrovne, ktorá diváka premôže a prenáša do iného sveta. Zakaždým, keď sa to stane, nastupuje otázka: prečo nie sú všetky predstavenia takéto?

Latini, jeho hlas, jeho prítomnosť a naozaj mimoriadne využitie hudby a svetla vytvárajú priestorovo-časové kontinuum paralelné s realitou. Vstupujeme do sna, v ktorom nám táto zvláštna postava rozpráva o láske, možno prežitej, možno stratenej, možno len vysnívanej, a my s ňou prežívame všetky emócie, ktoré zanechávajú stopu v hĺbke duše každého z nás.

Adaptácia a réžia: Roberto Latini
Hudba a zvuk: Gianluca Misiti
Osvetlenie a technika: Max Mugnai

Hrajú
Roberto Latini

Organizácia: Nicole Arbelli
Produkcia: Fortebraccio Teatro
S podporou: Armunia Festival Costa degli Etruschi
S príspevkom: MiBACT – Ministerstva kultúry Talianskej republiky Regione Emilia-Romagna

Roberto Latini získal ocenenie Premio Ubu 2017 v kategórii najlepší herec alebo performer.
Gianluca Misiti získal ocenenie Premio Ubu 2017 v kategórii najlepší projekt filmovej hudby a originálnych skladieb.

Dĺžka predstavenia: 50 minút bez prestávky
Predstavenie uvedieme v pôvodnom jazyku so slovenskými titulkami.

Poznámky réžie

Pieseň piesní je jedným z najstarších, najdôležitejších a azda aj najtajuplnejších textov. Plný nehy a útechy, vôní a fantázie je akousi plachou i žiadostivou hymnou krásy, vášnivým tancom medzi načúvaním a vzťahom, skutočným a neskutočným, balzamom na telo i dušu. Ak Pieseň piesní čítame bez náboženských odkazov a interpretácií, vyhýbame sa hľadaniu paralel a vedľajších významov, ak neprihliadame na delenie odsekov a častí, ale sa vnoríme do jej vnútorného pohybu, môže sa nám náhle objaviť snová vízia sveta so všetkými jeho vôňami, paralelného a možno niekdajšieho sveta, v ktorom si nás sny a slová vyberajú a sprevádzajú nás.

Cenník vstupeniek: 18€

Predstavenie sa koná v spolupráci s Talianskym kultúrnym inštitútom v Bratislave a v rámci festivalu Dolce vitaj.