Lucy Kirkwood (nar. 1983) je anglická dramatička, ktorej skúsenosti s písaním pre televíziu a film (pracovala na viacerých známych televíznych seriáloch vrátane Skins a Succession) vidno aj v jej hre Deti. Svetovú premiéru inscenácie tejto hry v roku 2016 v Londýne označil denník The Guardian v roku 2019 za tretiu najlepšiu inscenáciu 21. storočia. V odľahlej chate kdesi na východnom pobreží Anglicka sa stretávame s tromi protagonistami, všetci traja sú jadroví fyzici, kolegovia spred tridsiatich rokov, z ktorých dvaja - manželský pár - sú už na dôchodku, a ich kamarátka, ktorá akoby sa "stratila" v šírom svete, ale stále aktívne pôsobí vo svojej profesii, vedie zdanlivo ľahký a vtipný rozhovor. Spomienky na ich spoločnú mladosť, počas ktorej, ako sa čoskoro ukáže, boli tiež úzko prepojení, a ich diskusia o rôznych spôsoboch vyrovnávania sa so starnutím a predtuchou konca, postupne zmenia hru na veľmi dojemné pátranie po budúcnosti. Ich rozhovor je ovplyvnený ústrednou udalosťou hry, nedávnou haváriou v neďalekej jadrovej elektrárni, ktorú spoločne pomáhali založiť. A teraz, po katastrofe, potrebujú tí, ktorí v nej pracujú, nezištnú pomoc. Ísť či neísť tam na pomoc, vzdať sa svojho pohodlného života alebo sa zmieriť s osudom...? Náhodné prehrabávanie sa v minulosti, spojené s niekoľkými nepredvídateľnými, ale dôverne "osudovými" odhaleniami, sa zrazu stáva neúprosným pýtaním sa na budúcnosť, a to nielen na ich budúcnosť, ale aj na našu budúcnosť a budúcnosť našich - a ich - detí, teda na budúcnosť ľudského spoločenstva ako takého. Otázka, ktorá rovnako ako zvony dávno potopeného sveta, opísané v živej metafore na konci hry, pichá naše svedomie a vyžaduje rýchle a jednoznačné rozhodnutie. Sú oni - sme my - schopní to zvládnuť?

Blaž Lukan

 

Hra Lucy Kirkwoodovej Deti je neúprosným skúmaním morálnych a etických dilem, s ktorými sa stretávame v čase kríz a katastrof. Práve sme zažili hrozbu vírusu corona, ktorá nastolila podobnú otázku: máme chrániť starších a zraniteľných a vzdať sa vzdelávania, kariérneho postupu a ekonomickej stability mladých? Čí život má väčšiu hodnotu? Životy tých, ktorí už žili naplno a veľa prispeli spoločnosti a teraz si zaslúžia dôstojnosť a pokoj v starobe? Alebo je to tak, že životy mladých ľudí, ktorí sa snažia dosiahnuť svoje ciele a túžby, majú väčšiu hodnotu? Podobnú otázku si budeme klásť aj v súvislosti s hroziacou katastrofou globálneho otepľovania. Akú politiku záchrany života prijmeme? Budeme sa držať svojho malého pozemku a starať sa o svoje vlastné blaho, alebo budeme schopní brať do úvahy komunitu, globálnu spoločnosť, keďže sme všetci obyvatelia tej istej planéty. Je človek, premáhaný vlastným inštinktom prežitia, vôbec schopný vidieť potreby komunity? Tu je však najzásadnejšia otázka: čí život má väčšiu hodnotu? Už len tým, že si túto otázku kladiem nahlas, sa ocitám na klzkej pôde. Je to otázka, ktorá by sa vôbec nemala klásť, pretože je úplne jasné, že život každého človeka je rovnako hodnotný. Kríza a katastrofická situácia nás však, žiaľ, priviedli aj k tomuto bodu. Preto si myslím, že pri inscenácii Deti netreba robiť žiadne závery, ale položiť si práve túto otázku.

 

Celú hru som čítala ako metaforu. Havária jadrovej elektrárne je príkladom širšieho a stále aktuálneho problému globálneho otepľovania. Poveternostné podmienky spôsobené globálnym otepľovaním môžu zo dňa na deň zastaviť dodávky pitnej vody a elektriny a narušiť dopravné komunikácie, čo následne ovplyvňuje dodávky potravín a iných surovín. Základná situácia hry mi umožňuje riešiť stav po katastrofe z hľadiska jej inscenovania a konceptualizácie. Given the time in which we live, this emphasis is necessary.

Nina Šorak

 

* V predstavení je použitá pieseň Venus od Shocking Blue.

Predstavenie uvedieme so slovenskými titulkami.

 

Branko Hojnik - Cena Doriana Sokolića za najlepšiu scénografiu na 29. medzinárodnom divadelnom festivale malých scén v Rijeke

Mojca Sarjaš - Cena Doriana Sokolića za najlepší svetelný dizajn na 29. medzinárodnom divadelnom festivale malých scén v Rijeke

Nina Šorak - Cena ZDUS "Marko Slodnjak" - Cena Slovinského zväzu dramatických umelcov, aj za réžiu divadelnej inscenácie Lucy Kirkwoodovej Deti

 

Janez Škof - Cena Borštnik 58. divadelný festival Maribor