Stalo sa tradíciou, že divadelnú sezónu SND otvára operný galavečer venovaný výraznej osobnosti, ktorá je spojená s našou prvou scénou. Tento rok si zaspomíname na výnimočnú legendu, dlhoročného sólistu Opery SND Ondreja Malachovského, ktorého nedožité 95. narodeniny sme si tento rok z jari pripomenuli.
Večer 7. septembra 2024 v novej budove vzdá SND hold umelcovi obdivuhodných hlasových dispozícií, farebného basu, umelcovi nesmiernej muzikality, ktorý svoje postavy obdaril sugestívnou výpoveďou, súzvukom speváckej a hereckej kreácie a veľkým srdcom. Ondrej Malachovský mal rád výzvy, premiéroval mnoho slovenských diel: „Niet vzoru, hovoril, a tak sa snažím dať latku čo najvyššie a vyprovokovať tých, čo prídu po mne.“
Ostáva nezabudnuteľným Svätoplukom z rovnomennej Suchoňovej opery, ktorého stvárnil na svetovej premiére 10. marca 1960 a potom mnohokrát na scéne i vo filmovom spracovaní opery na hrade Devín (1989). Bol milujúcim Štelinom v Suchoňovej Krútňave; premiéroval opery Jána Cikkera.
Impozantný hlas i zjav umelca vstúpil do Opery SND v roku 1959; ešte ako študent sa predstavil v úlohe Gremina v Čajkovského opere Eugen Onegin. Bolo už skoro leto spomínaného roku, Ondrej Malachovský mal tridsať. Prifarbili mu vlasy na striebristo a do prejavu musel vložiť mužnosť chlapských liet... Gremin jedna veľká ária a Malachovského víťazstvo. Počas svojho takmer štyridsaťročného pôsobenia na našej prvej opernej scéne (okrem rokov 1966 – 1969, keď bol sólistom v Opere v Kolíne nad Rýnom) účinkoval Ondrej Malachovský vo vyše osemdesiatich inscenáciách.
Hlas Ondreja Malachovského obdivovali poslucháči v tridsiatich krajinách od New Yorku, cez festival v Ediburgu, Viedeň až po Čínu. Účinkoval so Slovenskou i Českou filharmóniou, venoval sa interpretácií piesní.
Ktoré z postáv zo širokého repertoáru v brilantnom stvárnení Ondrejom Malachovským ešte pripomenúť? Mozartovho Sarastra z Čarovnej flauty, Komtura v Donovi Giovannim, verdiovské postavy Ferranda z Trubadúra, Toma z Maškarného bálu, Guardiana zo Sily osudu, Sparafucila z Rigoletta, Filipa II. z Dona Carlosa, Jacopa Fiesca z opery Simon Boccanegra, Zachariáša z Nabucca (túto postavu spieval vyše tristokrát) či Borisa Gudunova z rovnomennej Musorgského opery? Svojím podmaňujúcim, na farebné a výrazové odtiene bohatým basom a prejavom obdaril aj komické postavy, spomeňme aspoň Dona Basilia v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly.
Mnohostrunnosť talentu umelca sa prejavila napríklad aj v dvoch ikonických postavách českého operného repertoáru v stvárnení Vodníka v Dvořákovej Rusalke alebo Kecala v Predanej neveste. Aj na nich dokumentoval, že mal rád úlohy, z ktorých dýcha múdrosť a také, ktoré ponúkajú aj šarm a vtip.
Na galakoncerte 7. septembra 2024 zaznejú ukážky z niektorých opier, v ktorých Ondrej Malachovský exceloval a ktoré mal rád. Privítame popredných svetových operných sólistov - nemeckého basistu Franza Hawlatu a srbského barytonistu Željka Lučiča, ktorí patria k hosťom v Metropolitnej opere v New Yorku, milánskej La Scale, rovnako na operných scénach v Paríži, Londýne či Viedni. Pod taktovkou talianskeho dirigenta Marca Guidariniho sa predstavia aj naši sólisti Peter Mikuláš, Jozef Benci, Michal Onufer, Peter Račko a Pavol Mucha.
