Režisér Jozef Bednárik vyštudoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Bratislave a herectvo na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. V rokoch 1971 – 1981 bol členom súboru Divadla Andreja Bagara v Nitre, kde naštudoval množstvo postáv prevažne komediálneho charakteru. Aj režisérske začiatky Jozefa Bednárika sa viažu k nitrianskemu divadlu, kde režíroval Lorcovu hru Dom Bernardy Alby (1979), Shakespearovho Tita Andronica či Euripidove Trójanky. Ako operný režisér sa predstavil na scéne Opery Slovenského národného divadla s už legendárnou inscenáciou Gounodovho Fausta (1989), ktorá bola odbornou verejnosťou hodnotená ako medzník v dejinách Opery SND. Po tejto inscenácii nasledovali predstavenia Hoffmannove poviedky (J. Offenbach), Don Quijote (J. Massenet), Popoluška (G. Rossini), Don Carlos (G. Verdi), Dcéra pluku (G. Donizetti), Turandot (G. Puccini), ale aj činoherné predstavenie s operným námetom Majstrovská lekcia Marie Callas od Terrencea McNallyho. V Národnom divadle v Prahe inscenoval s veľkým úspechom Gounodovu operu Romeo a Júlia a Bizetovu Carmen. Popri činohernej a opernej réžii sa Jozef Bednárik venoval aj inscenovaniu muzikálov. V tejto súvislosti treba spomenúť jeho veľkú éru v divadle Nová scéna, kde okrem iných diel uviedol s veľkým úspechom muzikály Grandhotel, Evanjelium o Márii či Pokrvní bratia. V Prahe sa predstavil inscenáciami muzikálov Dracula, Johanka z Arcu – a ďalšími produkciami.