Noblesný, elegantný, ušľachtilý, so šibalským úsmevom, ale aj vážny a často zadumaný... Charakterizujú ho výrazné črty tváre, nezameniteľná gestikulácia a hlas. Predovšetkým však obdivuhodná energia a závideniahodná vitalita! Tak poznáme skvelého herca, režiséra, pedagóga, jubilanta prof. Martina Hubu, ktorý sa narodil 16. júla pred osemdesiatimi rokmi.

V inscenáciách Činohry SND obdivujeme Martina Hubu už takmer polstoročie. Po skončení VŠMU sa však najskôr vybral do Štátneho divadla Košice (1964), neskôr do Divadla poézie a na Novú scénu v Bratislave (1971 - 1976).A potom už nasleduje sedem desiatok výrazných kreácií na našej prvej činohernej scéne. V zmysle Shakespearovej myšlienky, že „divadlo je odrazom života“ uznáva herectvo ako istý druh spovede a vyznáva, že len kvalita dokáže vnútorne očistiť, že je tou jedinou možnou katarziou.

Svojich študentov viedol k tomu, aby popri talente mali horúce srdce a chápali javisko ako posvätný priestor, ktorý hercovi dáva možnosť vysloviť sa k všetkému, čím žijeme. Prof. Huba tak činí na javisku i ako občan.

V rozhovoroch, ktoré Martin Huba poskytol pri príležitosti svojho životného jubilea, vyslovil mnoho múdrostí o tom, že človek by nemal stratiť o sebe pochybnosti, neuveriť sláve, lebo byť známym a slávnym, ešte neznamená byť dobrým, lebo uveriť v úspech je najlepšia cesta k neúspechu. Priznáva, že „aj teraz, niežeby sa mi tak triasli kolená ako v prvých mesiacoch môjho vystupovania na javisku, ale nebojím sa báť sa... a ešte jedným má Pán Boh obdaril, viete, ja som plný trémy na skúškach, keď sa inscenácia pripravuje, ale čo sa mi dostalo od osudu azda ako najväčší dar je to, že publikum ma oslobodzuje,“ povedal Martin Huba v rozhovore pre televíznu publicistickú reláciu kultúra.sk. A dôležité je hľadať krásu, veď každé životné obdobie pripraví človeku istý druh šťastia, ak sme aktívni, lebo „život nestačí žiť, život treba tvoriť túžbou po poznaní“.

Pri jednom z okrúhlych výročí charakterizoval Martina Hubu režisér Roman Polák:

„Je to herec racionálneho typu. Cez dôkladnú analýzu postavy, cez rozum prechádza k emocionálnym stavom. Ale to, čo robí z Martina Hubu významnú a nezameniteľnú osobnosť, je jeho životná filozofia. Nepoddáva sa prízemnosti, ktorá na nás útočí zo všetkých strán a čoraz viac nás strháva do animálnej pudovosti. Hľadá v človeku ľudskosť. Napriek chybám, omylom a morálnym pádom hľadá v človeku humanizmus. A vznešenosť. To je to nemoderné, archaické slovo, na ktoré sme už takmer zabudli. Napriek chápaniu nízkosti v človeku sa Martin Huba snaží vo svojich postavách aj réžiách ukázať človeka bojujúceho za svoju ľudskú dôstojnosť a vznešenosť. Martin, prajem ti, aby ťa naďalej vzrušoval zápas o divadlo, ktoré má zmysel, posolstvo a vznešenosť.“

K slovám Romana Poláka, ktoré sú stále aktuálne, pripájame symbolickú náruč hortenzií, ktoré má Martin Huba rád a ktoré i sám pestuje. Želáme krásne leto na horách, ktoré sú mu od mladosti blízke a tešíme sa na osem inscenácií, ktoré má Martin Huba v SND v repertoári a ku ktorým v novej divadelne sezóne pribudne ďalšia.

Jubilantovi Martinovi Hubovi bude špeciálne venované jedno zo septembrových predstavení v Činohre SND.