Jubilantke – očarujúcej Carmen želáme pevné zdravie a veľa životnej energie

Bizetova Carmen a Verdiho Azucena z opery Trubadúr patrili k dvom profilovým úlohám vynikajúcej mezzosopranistky Ľuby Baricovej, ktorá sa dnes dožíva významného životného jubilea. V tom veku s úctou a želaním pevného zdravia to môžeme i prezradiť. Ľuba Baricová sa narodila 13. januára 1935 vo Vrútkach.
 
Ako sólistka Opery SND od roku 1958 do roku 1991 stvárňovala ťažiskové úlohy svetového i slovenského repertoáru. Predurčil ju na to výnimočný hlasový fond a nevšedný herecký potenciál.
 
Ľuba Baricová patrí medzi prvých absolventov Vysokej školy múzických umení v Bratislave (VŠMU). Práve tu v roku 1958 ukončila štúdium koncertného a operného spevu u profesorky Anny Korínskej. Okrem toho v období rokov 1959 – 1960 postgraduálne študovala na Konzervatóriu P. I. Čajkovského v Moskve. Významné bolo jej angažmán v Mestskom divadle v rakúskom Linzi (1969 – 72).
 
Absolventským predstavením Ľuby Baricovej na VŠMU bola Oľga v opere Eugen Onegin. Zaspievala ju niekoľkokrát aj počas svojej kariéry v SND, možno k tým najzaujímavejším patrí predstavenie, v ktorom jej partnerkou Tatianou bola talianska diva Mirella Freni.
 
Ešte ako poslucháčka VŠMU hosťovala na scéne Opery SND ako Dievča (V búrke, 1956) a Miško (Figliar Geľo,1958). Z pestrej palety postáv za štyri desiatky rokov spomeňme Nežatu (Sadko, 1960), Lolu (Sedliacka česť, 1961, 1984), Concepción (Španielska hodinka, 1961), Končakovnu (Knieža Igor, 1962), Azucenu (Trubadúr, 1963, 1974), Oľgu (Eugen Onegin, 1963, 1972, 1978), Grófku (Piková dáma, 1964), Orfea (Orfeus a Euridika, 1966), Carmen (1973), Judith (Modrofúzov zámok, 1974), Marinu Mníškovú (Boris Godunov, 1977), Amneris (Aida, 1978), Matku predstavenú (Rozsudok, 1979) či Suzuki (Madama Butterfly, 1990).
 
Ľuba Baricová sa predstavila na mnohých operných scénach v zahraničí, v Česku, Maďarsku, Bulharsku, vo Veľkej Británii, v Taliansku, Rusku a Rakúsku. Spolupracovala tiež so Slovenskou a Českou filharmóniou, Filharmóniou Brno, Berlínskym symfonickým a rozhlasovým orchestrom.
 
Od roku 1983 pôsobila ako pedagogička na Katedre koncertného a operného spevu VŠMU. Pre Československý rozhlas pripravovala obľúbenú reláciu Hudba je súčasťou môjho života. Dlhodobo tiež spolupracovala s Československou televíziou.
 
Pri príležitosti životného jubilea pozdravia na komornom koncerte vzácnu slovenskú mezzosopranistku Ľubu Baricovú v deň jej 90. narodenín priatelia a bývalí študenti. V priestoroch novej budovy SND je výstava pripomínajúca známe i raritné zábery z operných predstavení SND, ktoré sú cenným svedectvom o výnimočnosti speváckej kariéry umelkyne.