(18. 4. 1931 – 28. 1. 2026)

 

Vedenie Slovenského národného divadla a Opera SND s veľkým zármutkom prijali správu o úmrtí Júliusa Gyermeka, jedného zo zakladateľskej generácie slovenských operných tvorcov.

 

Rodák z Dolných Hámrov žil od útleho detstva v Bratislave, na Vysokej škole múzických umení začal študovať činohernú réžiu, no po dvoch rokoch prestúpil na opernú. Do SND nastúpil v roku 1954 – najskôr do súboru činohry, ale už o rok nato do operného súboru, kde bol režisérom a neskôr dramaturgom a šéfdramaturgom (s krátkou prestávkou medzi rokmi 1997 – 1999).

 

Bol súčasťou tvorivej generácie, ktorá zásadným spôsobom nastavila nový štandard pre opernú réžiu: Branislav Kriška, Miroslav Fischer a Július Gyermek. Tieto tri kľúčové osobnosti sa zasadili o zmenu vnímania opernej réžie, ktorá sa dovtedy nezriedka realizovala v podobe aranžovania jednoduchých interakcií medzi postavami a ich pohybu po scéne. Podarilo sa im dosiahnuť, že váha divadelnej zložky opernej inscenácie sa priblížila významu hudobnej zložky.

 

Režijná koncepcia Júliusa Gyermeka spočívala v principiálnom uplatňovaní antického divadelného kánonu. S obľubou inscenoval operný príbeh ako prehľadný sled kratších kontrastných obrazov a mimoriadnu pozornosť venoval práci so spievajúcim hercom. Nesnažil sa o odkrývanie nových súvislostí alebo vlastné výklady, ale o dôsledné a živé podčiarknutie kvality partitúry. Progresívne vnímal úlohu scénografie, mal cit pre výtvarné gesto a chápal zásadný význam práce so svetlom. Kontrastom svetla a tieňa vytváral priestor a často tak nahrádzal kulisy. Ako prvý u nás uplatnil „svetelnú oponu“ – sólista v pozadí javiska, ktorého nebolo vidno, urobil zopár krokov a zjavil sa na scéne. Jeho stálymi scénografickými spolupracovníkmi boli Pavol Mária Gábor a Vladimír Suchánek.

 

Režijným debutom Júliusa Gyermeka bola Egkova opera Revízor (1959), ktorá predznamenala jeho celoživotný záujem o uvádzanie diel 20. storočia. Významné boli jeho réžie titulov pôvodnej slovenskej opery od Juraja Beneša, Bartolomeja Urbanca a Tibora Freša. Zasadil sa o jedno z prvých uvedení barokovej opery na Slovensku, Händelovho Xerxa, významné boli tiež wagnerovské réžie. Výraznou preferenciou boli Verdiho opery: prelomový Trubadúr a legendárny Nabucco s rekordným počtom 420 repríz.

 

V rozhovore s Teréziou Ursínyovou pre Literárny týždenník Július Gyermek, aristokrat slovenskej opernej réžie, zhrnul svoju životnú filozofiu: „Vždy za niečím ísť, o niečo sa snažiť – a spojiť to s morálnym aspektom.“

 

Posledná rozlúčka so zosnulým bude vo štvrtok 5. februára 2026 o 11.00 h vo Farskom kostole sv. Michala archanjela v Čunove.