Bola sobota 28. mája 1955, keď sa pre návštevníkov prvýkrát otvorili brány nového divadelného priestoru – Divadla Pavla Országha Hviezdoslava ako súčasti Slovenského národného divadla. Stalo sa tak v rámci osláv 35. výročia slovenského profesionálneho divadelníctva a 10. výročia skončenia druhej svetovej vojny.

 

O tom, že by SND potrebovalo novú činohernú scénu, sa hovorilo prakticky od vzniku Slovenského národného divadla v roku 1920, keď v historickej budove SND sídlil operný, baletný aj činoherný súbor a v istom období bola súčasťou aj opereta. Myšlienka novej scény pre činohru dostala konkrétnejšiu podobu až o dve desaťročia neskôr, keď Slovenská národná banka uvažovala o výstavbe svojho administratívneho sídla, verejná súťaž bola vypísaná v roku 1941. S výstavbou sa začalo koncom roka 1942. Autormi projektu boli Eugen Kramár a Štefan Lukačovič. Realizácia stavby sa z rôznych dôvodov predlžovala, divadelné priestory dostávali svoju podobu až v rokoch 1948 – 1955. Po dostavbe malo hľadisko kapacitu 467 sedadiel. Javisko bolo 28 metrov široké, 14 metrov hlboké a 22 metrov vysoké. Autorom sôch na jej priečelí je František Draškovič, mozaikovité vitráže na prvom poschodí foyeru vytvoril akademický maliar Janko Alexy, priestor hľadiska a foyerov vyzdobil výtvarník František Gajdoš, autorom maľby na železnej opone je akademický maliar Martin Benka.

 

Otváracou premiérou sa stala Hviezdoslavova dráma Herodes a Herodias v réžii Janka Borodáča, scénu navrhol Ladislav Vychodil, kostýmy Karol L. Zachar. Hlavné postavy stvárnili Andrej Bagar, Hana Meličková, Viliam Záborský, Mária Bancíková, Ladislav Chudík, Mária Kráľovičová, Gustáv Valach a ďalší. Podľa dobovej tlače malo predstavenie u obecenstva veľký úspech.

 

Divadlo P. O. Hviezdoslava na Laurinskej ulici slúžilo Činohre SND do roku 2007, keď sa presťahovala do novej budovy SND na nábreží Dunaja.