Mária Kráľovičová sa narodila v dedine Čáry na Záhorí. Hereckú kariéru začínala na základe konkurzu ako osemnásťročná v Komornom divadle v Martine. V rokoch 1947 – 1950 študovala herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ale už 1. januára 1948 sa stala členkou Slovenského národného divadla, kde pôsobí nepretržite dodnes. Ešte v septembri 1947 tu štartovala v Peroutkovej hre Nezabudni, v marci 1948 sa už po boku Andreja Bagara v premiére Molièrovej Školy žien predstavila v úlohe Agnesy. Ako hviezda zažiarila v novembri 1948, keď ju Jozef Budský obsadil do zdramatizovanej Sládkovičovej Maríny. Moderný javiskový tvar tohto predstavenia obrazov, svetla a veršov – neskôr označovaného za inscenáciu storočia, ktoré zakrátko zakázali a stiahli – bol spoločným dielom literátov Alexandra Matušku a Jozefa Felixa, skladateľa Andreja Očenáša, ako aj výtvarníkov Dezidera Millyho a Jána Mudrocha. Marína predurčila jej recitátorskú dráhu. Talent pre viazané slovo a jeho melodiku uplatnila vo veršovaných hrách a v scénických pásmach poézie, ktoré boli po desaťročia stavebným kameňom dramaturgie divadla (Salome v Herodes a Herodias, Širín v Hikmetovej Legende o láske, Dievča v Piesni našej jari, Shakespearova Júlia a Ofélia, Amália v Schillerových Zbojníkoch, Elmíra v Tartuffovi, grófka Chlestovová v Gribojedových Útrapách z rozumu).

Má na konte stovky divadelných, filmových, televíznych a rozhlasových kreácií. Je herečkou širokej žánrovej rôznorodosti s najväčším počtom zásadných postáv domáceho a svetového repertoáru, ale vari aj s najväčším počtom kritík, recenzií, štúdií a ďalších publicistických útvarov. K osemdesiatke jej SND venovalo hru S mamou Táne Kusej, kde ju za postavu Terézie Klimovej navrhli na ocenenie DOSKY, a k osemdesiatpäťke rovnako hlavnú úlohu Cissy Robsonovej v hre oscarového dramatika Richarda Harwooda Kvarteto. V roku 2015 debutovala na scéne Opery SND postavou Excelencie Hardeggovej v Lehárovej Zemi úsmevov.

Je popri Hane Meličkovej a Oľge Borodáčovej jednou z troch nositeliek titulu národná umelkyňa, ktoré od čias prezidenta Beneša za obdobie 44 rokov vrcholní predstavitelia Československa udelili slovenským herečkám. Stala sa prvou slovenskou televíznou herečkou (r. 1957 spolu s Elom Romančíkom Dovidenia, Lucienne! v réžii Jána Roháča) a prvou recitátorkou, ktorá slovenskú poéziu prezentovala v recitáloch na troch kontinentoch (napr. už v roku 1958 na Expo v Bruseli v réžii Alfreda Radoka, na Expo´67 Montréale, ďalej v Havane, Hanoji, Jeruzaleme). Stihla osláviť storočnicu národného divadla na galavečere v historickej budove, deň predtým, než ho pandémia na dlhý čas uzavrela.

 

1946 – talent roka, Divadelná žatva Praha

1961 – laureátka štátnej ceny

1967 – titul zaslúžilá umelkyňa

1976 – Krištáľová ruža

1978 – Cena Andreja Bagara

1979 – titul národná umelkyňa

1979 – televízna cena Zlatý krokodíl

1984 – laureátka štátnej ceny

1998 – Cena Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu

2001 – Zlatá slučka, cena za najlepší dabing

2002 – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

2004 – Kvet Tálie

2006 – Sieň slávy Osobnosť televíznej obrazovky OTO

2007 – Cena Jozefa Kronera za celoživotné herecké dielo

2007 – výročná cena Literárneho fondu

2007 – Krištáľové krídlo v kategórii divadlo

2010 – Chodník slávy Divadla Pavla Országha Hviezdoslava

2012 – Osobnosť Bratislavy

2012 – Medaila prezidenta Slovenskej republiky za významné zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry

2014 – Cena predsedu Národnej rady Slovenskej republiky za rozvoj kultúry a za výnimočný prínos v oblasti dramatického umenia

Kompletné súpisy postáv je možné dohľadať na stránke Divadelného ústavu.