Ich habe genug / Už stačí

Hudba – Johann Sebastian Bach / Ich habe genug, BWV 82

Text – Demian: Hermann Hesse

Koncept, réžia, spev, scéna: Peter Mazalán

Herci: Richard Autner, Jana Oľhová, Tomáš Procházka

Choreografia, tanec: Juraj Korec

Soundart, hudba: Fero Király

Svetelný dizajn: Jozef Čabo

Barokový ansámbel:

Hudobné naštudovanie, I. husle: Ľubica Habart

II. husle: Blanka Pavlovičová

Viola: Veronika Svačinová

Hoboj: Tereza Samsonová

Violončelo: Pavol Mucha

Kontrabas: Ján Krigovský

Theorba, gitara: Richard Závada

Organ: Silvia Urdová

Inscenácia vznikla v spolupráci s Operou Štátneho divadla Košice (premiéra živého uvedenia sa konala v marci 2022)

Ich habe genug/ Už stačí je divadelným projektom, ktorého cieľom je prispieť k diskusii o rovnosti a tolerancii medzi ľuďmi. Kantáta v spojení s textami Hermanna Hesseho sa v inscenácii stáva nahliadnutím do prežívania homosexuálne orientovaného človeka. Je tu Bachovo dielo zdanlivou estetizujúcou nádherou, ktorá ostáva iba formou na prekrytie pochýb, strachu alebo nedôvery? Je táto hudba nadčasovej kvality už iba vyprázdnenou modlitbou, ktorá reprezentuje len skladateľovo majstrovstvo? Dokáže divák zažiť novú kvalitu kontemplácie a hlbokým počúvaním v prítomnosti skutočného, dotknutého človeka sa otvoriť pochopeniu ľudskej odlišnosti a túžby po lepšom bytí?

Je priam absurdné, že vôbec musíme spomínať, že homosexualita je téma, ktorá rozdeľuje. Je to niečo, čo by nemalo byť témou. A už vôbec nie takou, ktorá generuje politicko – spoločenské tábory a averzie. Jeden projekt nepomôže toto nastavenie zvrátiť. Snaží sa poukázať na to, že byť homosexuálom nie je nič, čo by malo byť v najširšom zmysle slova diskvalifikujúce, vulgárne, nemravné alebo choré. Projekt nič nevysvetľuje a ani nemá ambíciu byť provokatívnym, protestným a explicitným.

Bachova kantáta je pre autora konceptu materiál, ktorým skúma seba samého. Práve forma skladateľovej hudby a jej obsah sú silným odkazom, ktorý aspoň v teoretickej rovine dokáže v inscenácii priblížiť svety, ktoré sa zvyknú vzájomne stereotypne vylučovať. Spolu s Hesseho Demianom ide o diela, ktoré idú ďaleko za svoje príbehy a dokážu otvárať nové posolstvá.

Inscenácia vytvára multiplikáciu dotknutej homosexuálnej bytosti, ktorá zo seba vystupuje a vzájomne sa sleduje a vzniká medzi ňou samou interakcia.

Dielo chce ponúknuť pohľad na tému homosexuality z inej perspektívy. Práve v textoch, ktoré by mohli byť o každom jednom z nás a v hudbe geniálnej bachovej virtuóznej skladby vzniká spojenie, ktoré snáď obchádza získané averzie. 

Produkcia: o. z. KunstPlay

Tento projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a vznikol tiež s finančnou podporou Bratislavského samosprávneho kraja. 

Kreutzerova sonáta / Očakávanie

Hudba – Arnold Schönberg / Erwartung, Op. 17

Koncept, réžia, scéna: Peter Mazalán

Koncept, Spev: Eva Šušková

Herečka: Jana Oľhová

Soundart, hudba: Dalibor Kocian - Stroon

Klavír: Peter Pažický

Svetelný dizajn: Boris Adamčík

Premiéra: Opera Slovenského národného divadla: 3. júna 2022 / 20:00

Predstavenie Kreutzerova sonáta / Očakávanie spája dve témy v ktorých ľudská túžba prechádza až ku smrti. Nedefinujú násilie ako formu bolesti ale cez akési skľučujúce tajomno, oba príbehy vykresľujú vzájomne trpiacich ľudí. Predstavenie pracuje s hudobným Beethovenovým motívom rovnomenného Tolstého románu. V jeho príbehu je obeťou žena, manželka a matka, ktorej zoberie život pod vplyvom neschopnosti pochopiť ženu ako svojbytnú bytosť, a vôbec - ich vzťah, jej muž. Príbeh monodrámy Očakávanie je inverzným prelínaním motívu Tolstého diela. Hovorí o žene, ktorá podozrieva svojho partnera z nevery a nachádza ho už zabitého. Schönberg spája psychoanalytické východiská, ktoré prináša samotný dej, so silnou expresivitou a expresionistickým videním.

Ako píše vo svojej štúdii o diele Miloslav Blahynka; „freudistický je základný východiskový stav tejto ženy. Túži po slasti a láske, ale nemôže ich dosiahnuť. Táto kolízia sa stáva výrazom silného vnútorného napätia, ktoré býva príčinou neuróz. V psychopatológii bežného života Freud v takých súvislostiach odhalil funkciu fenoménu vytesnenia. Čo keď, môžeme sa oprávnene v tomto kontexte pýtať, vzťah Ženy k mŕtvemu milencovi je výrazom spomenutého fenoménu vytesnenia.“

Obeť násilia v projekte Kreutzerova sonáta / Očakávanie je teda schopná vplyvom vnútornej analýzy reflektovať. Je to ale iba jej sen, kedy si predstavuje muža, ktorý už nežije? Dokáže jej takéto snívanie a analýza pomôcť? Alebo je to sen muža v Tolstého príbehu, ktorý vidí seba ako mŕtveho... Čo po ich vzťahu ostalo? 

Obidva opusy sa v projekte stávajú aktualizovanou výpoveďou jednej z najtabuizovanejších spoločenských tém súčasnosti – predovšetkým psychického násilia v rodine. 

Produkcia: o.z. KunstPlay

Inscenáciu Kreutzerova sonáta / Očakávanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a vznikla tiež s finančnou podporou Nadácie mesta Bratislavy.

Cena vstupenky: 12 €