Juraj Kubánka sa narodil 31.10.1928 v obci Tri Dvory (Turie) pri Žiline, no detstvo prežil na Liptove, v prostredí, kde má folklór bohatú tradíciu a hlboké korene. Na formovanie Kubánkovej osobnosti mala výrazný vplyv jeho mama, Bronislava Kubánková, ktorá sa okrem pedagogickej činnosti na Základnej škole v Liptovských Sliačoch venovala aj osvetovým aktivitám – viedla miestny ochotnícky súbor a založila prvý detský folklórny súbor v Československu: V roku 1947 absolvoval Gymnázium v Ružomberku. Už počas štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave zorganizoval skupinu šiestich chlapcov do tanečného zoskupenia Odzemkári, ktoré neskôr, spojením s folklórnym súborom Živena, položilo základy Lúčnice.

Kubánka vnímal tanec ako svoju „celoživotnú náplň, lásku a záľubu“, a preto v treťom ročníku zanechal štúdium medicíny. V druhej polovici 50-tych rokov ukončil štúdium choreografie na Vysokej škole múzických umení záverečnou prácou Povesť o Jánošíkovi a hôrnych chlapcoch.

Koncom roku 1949 umelecký vedúci SĽUK-u, Pavol Tonkovič, oslovil Kubánku s návrhom viesť tanečnú zložku a autorsky sa podieľať na príprave nových programov. 24. októbra 1949 Kubánka nastúpil do SĽUK-u, kde pôsobil ako tanečník, vedúci tanečného súboru, režisér, dramaturg, choreograf a umelecký vedúci, s krátkou prestávkou, až do decembra 1993.

Prvou Kubánkovou choreografiou v SĽUK-u, bol v roku 1950 Dupák. Jeho tvorba bola v tomto období inšpirovaná zbojníckou tematikou objavujúcou sa v Povesti o Jánošíkovi a hôrnych chlapcoch, Mládežníckom tanci, Tanci hôrnych chlapcov i Zbojníckom tanci. Pri príležitosti desiateho výročia založenia SĽUK-u skomponoval tanečný obraz V goralskej krčme a koncepčne prepracovanú Podpoliansku mlaď. Jeho tvorbu charakterizovali najmä štylizované tance z rôznych regiónov Slovenska ako napr. Krútená (Tanec z Terchovej), Na šarišskú nôtu, V myjavskej nálade, Tance zo Zemplína, Tanec z Raslavíc a i. V tomto období vytvoril aj cigánsky tanec Valchiko, Kuruci, Na stred valalika, a ďalšiu scénickú podobu jánošíkovskej tradície v tanci Maľovaní zbojníci. Hudbu preňho komponoval najmä Tibor Andrašovan. V závere 60-tych rokov začal Kubánka hudobne spolupracovať aj so Svetozárom Stračinom. Z tejto spolupráce vznikli tance Drevorubači, Biela plť na Váhu, Vyhadzovaná zo Selca, Pošudráky, Majáles z Liptovských Sliačov, Koňárske huncútstva, Tatranskí orli, Záletnícky podvečer, Na koniec muziky a i.

Kubánka odišiel zo SĽUK-u v druhej polovici 80-tych rokov. Po nežnej revolúcii sa však vrátil a jeho umelecké vízie vyústili do realizácie komorného programu Mať moja, ktorý bol uvedený 5. apríla 1991 na novej Umeleckej scéne SĽUK-u v Rusovciach. Komediálne ladená Hrachová baba i Jurošík z roku 1993 zavŕšili Kubánkove umelecké pôsobenie v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve.

Kubánka popri aktivitách v SĽUK-u (od roku 1971), pracoval aj v Srbskom ľudovom súbore v nemeckom Bautzene, kde vytvoril 111 tancov. Pôsobil v poľskom štátnom súbore SLONSK, Lúčnici, PUĽS-e, Československom štátnom súbore piesní a tancov v Prahe a v ďalších amatérskych súboroch. Na realizácií niekoľkých filmov spolupracoval s Filmovým štúdiom Koliba (Rodná zem, filmová adaptácia Cikkerovej opery Jánošík) i Slovenskou televíziou (Tanečné miniatúry, Harmonia pastoralis). Choreograficky sa podieľal aj na niekoľkých domácich i zahraničných divadelných hrách.

Juraj Kubánka zanechal výraznú stopu v histórii SĽUK-u a svojou tvorivou prácou prispel k rozvoju i popularizácií tradičnej kultúry Slovenska.

Ocenenia
V roku 1966 dostal titul zaslúžilý umelec.
V roku 2008 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

„Folklórny prejav na Slovensku je taký bohatý, široký a prekrásny, že sa to nedá slovami opísať. Slovensko bolo na križovatke kultúr, v strednej Európe, kde sa miešali Tatári, Turci, Francúzi, toľko rozličných prejavov má máloktorý národ na svete. A možno ani jeden. A je to tak v ľudovom odeve, v nárečí, ale najmä v tanci.“

• Juraj Kubánka