V apríli 2024 sme si pripomenuli 85. výročie narodenia jedného z najvýraznejších predstaviteľov generácie, ktorá začala písať svoju hereckú kariéru v úvode šesťdesiatych rokov minulého storočia, Jozefa Adamoviča (1939 – 2013). Práve on bol jedným z prvých absolventov odboru herectva na Vysokej škole múzických umení, ktorý nemusel prvé roky stráviť na jednej z regionálnych scén, ale okamžite po získaní diplomu ho pre enormný talent angažovali na prvej scéne. Adamovič sa v divadle rýchlo etabloval v úlohách mladých romantických hrdinov, stal sa erbovým predstaviteľom vnútorne ešte bezproblémovej mladosti, ale naopak aj komplikovaných mužov ocitajúcich sa už v rozpuku aktívneho života pred osudnými rozhodnutiami. Veľké herecké príležitosti získaval od všetkých interných členov režijného súboru, no najčastejšie mal možnosť kreovať ústredné roly pod vedením Karola L. Zachara, ale i svojich generačných spolupútnikov – Pavla Haspru a Petra Mikulíka. Práve šesťdesiate roky pre svoju liberálnosť dramaturgie a mierneho povolenia z politického diktátu patria medzi najslávnejšie éry dejín Činohry SND, kvalita mnohých titulov súvisela práve s hereckým obsadením, kde okrem iných dominovala aj Adamovičova individualita. Do histórie sa zapísali najmä jeho Lysander zo Shakespearovho Sna noci svätojánskej (1965), Aldemaro z de Vegovho Učiteľa tanca (1966), Christian z Rostandovho Cyrana z Bergeracu (1967), Artúr z Mrożekovho Tanga (1967) či Tulák z Bukovčanovej drámy Kým kohút nezaspieva (1969). V nasledujúcich desaťročiach sa prehral od postáv naivných milovníkov a neoblomných idealistov k zásadným charakterovým rolám tragického rozmeru, akými boli predovšetkým Don Rodrigo v Corneillovom Cidovi (1972), Boris Dikoj v Ostrovského Búrke (1974) či Edgar v Shakespearovom Kráľovi Learovi (1975), ale aj k postávam hutnej psychologickej kresby ako Paško vo Vampilovovej Jarabici (1974), Aigeus v Euripidovej Médeii (1985) či Otec – Mesiac v Lorcovej Krvavej svadbe (1987).

 

Výnimočnosť Jozefa Adamoviča si pripomenieme archívnym záznamom televíznej inscenácie drámy Jeana Cocteaua Dvojhlavý orol z roku 1969 v réžii Igora Ciela. Okrem Adamoviča v nej účinkujú aj ďalšie legendy slovenského herectva – Zdena Gruberová, Ladislav Chudík, Michal Dočolomanský a Libuša Trutzová.

 

Večerom bude sprevádzať teatrológ Karol Mišovic z Ústavu divadelnej a filmovej vedy CVU SAV.