Herectvo nuáns, fatálnosť verzus ze­mitosť, dramatickosť verzus komika, svetskosť verzus duchovno. Taká je Božidara Tur­zonovová. 

Dnes večer, 28. mája 2022, v deň významného životného jubilea vzácnej, noblesnej dámy, jej symbolicky, ale aj reálne v hľadisku Činohry SND zablahoželáme na predstavení Ruské denníky, inscenácii o období boľševickej revolúcie a jej následkoch.

Božidara Turzonovová začala študovať na VŠMU v roku 1959 v ročníku jedného zo zakladateľov slovenského profesionál­neho divadla Janka Borodáča a po absolutóriu v roku 1963 ju prijal za členku Činohry SND vtedajší umelecký šéf súboru Ladi­slav Chudík. Umelkyňu označujú za predstaviteľku „línie analytického herectva“ a herečku „vážnych tónov“. Chcela byť kastelánkou, študovať dejiny umenia, teraz otvára brány poznania prostredníctvom múdrosti obsiahnutej v slove. 

Dôležitou postavou v bohatej filmografii Božidary Turzonovovej je slávna operná sólistka Ema Destinová, božská Ema, na javisku zasa, okrem iných postáv z kategórie dív, jej slávna Sarah Bernhard­tová (Posledné leto Sarah Bernhard­tovej). V nej skĺbila krásu s fatálnosťou, tragiku s nadhľadom, bolesť prekrývala silou a životnú vôľu jej dodávala oddanosť divadlu, čo bolo znamením pokory.

Už v prvých sezónach v SND získala Boži­dara Turzonovová zaujímavé príleži­tosti, ktoré vedela premeniť svojím talentom a hereckým prístupom na vyslovené šance: Jana (Líšky, dob­rú noc), Zlatka (Kto sa bojí Virginie Woolfovej?), Aglaia (Idiot), Dača (Vyrozumenie), Aňa (Višňový sad), Fanka (Kým kohút nezaspieva). V nasledujúcich dekádach pribúdali do jej repertoáru postavy výsostne dra­matické, plné vypätých polôh a tragic­kej trýzne ako Nina (Maškaráda), Táňa (Rozlúčka v júni), Xiména (Cid), Katerina (Búrka), Kitty Duvalová (Čas tvojho žitia), Princezná Kogatin (Miliónový Marco), Milica (So­natína pre páva), Máša (Živá mŕtvola), Sofia (Platonov), Helena (Nedeľa pre bolesť ako stvorená), Vrchná sestra (Správa o chirurgii), Oľga (Tri sestry). Vrcholom tejto línie bola postava Matka – Smrť (Krvavá svadba), kde Turzonovová dokázala plne realizovať autorov a režisérov koncept spojenia sakrálna a profánna. 

Božidara Turzonovová dokáže steles­niť fatálne a záhadné ženy s rovnakou ľahkosťou ako tie komické, ironické, hravé, provokujúce. Svoj ko­mediálny talent, charakterovú drobnokresbu či neľahkú tragikomickú polohu rozkrýva ako Jozefína (Napoleon I.), Pani predsedníčka (Jož­ko Púčik a jeho kariéra) alebo Jeli­saveta Subotičová (Šopalovičovo ko­čovné divadlo), Slivková (Čaj u pána senátora), Dojka (Romeo a Júlia). Zaujímavá je jej rustikálna Mara (Ženský zákon), ale aj postavy, v ktorých sa spája svetskosť a duchov­no, ako Muškátová (Liliom), Mary Des­tiová (Keď tancovala...), Edna (Krehká rovnováha) či zvláštna grotesknosť ako napríklad Anna Meinhold-Aigne­rová (Krajina šíra), Šarlota Ivanovna (Višňový sad). 

Činorodé, cieľavedomé, rozhodné ženy dominovali v jej repertoári aj na prelo­me storočí: Pani Peachumová (Opera za tri groše), Riečanová (Pomocník). Božidara Turzonovová sa bez problé­mov vyrovnala s úskaliami a špecifika­mi súčasnej drámy ako Kate Osbournová (Mrzák z Inishmaanu), Gordonova matka (Mo­bil mŕtveho muža), Bea (S mamou) a mnoho ďalších. 

V aktuálnej divadelnej sezóne účinkuje Božidara Turzonovová v celej desiatke úspešných inscenácií, okrem tej z dnešného jubilejného večera Ruské denníky spomeňme Popol a vášeň, Ilúzie, Antigona, Divadelný román, ale s radosťou si zahrá aj v rozprávke Ako sa Lomidrevo stal kráľom. Zatiaľ ostatnou jej nedávno premiérovanou postavou bola Rebeka Nurseová  v Millerovej hre Salemské bosorky. 

Nesmieme zabudnúť na lásku pani Božidary k hudbe, ku klavíru a tiež k úlohám, v ktorých môže uplatniť svoju muzikalitu, napríklad Sekretárky, Malá nočná hudba, Opera za tri groše či nezabudnuteľný muzikál Na skle maľované...

Božidara Turzonovová má rada ľudí, má rada živé hľadisko, je šťastná, keď cíti prítomnosť divákov, lebo herectvo je  „vášeň, ktorej som načisto podľahla“. Nech Vám, milá pani Božidara, pri dobrom zdraví tá vášeň pre potešenie divákov dlho, dlho vydrží!