Opera Slovenského národného divadla pripravila na 6. a 8. marca 2026 premiéry inscenácie opery P. I. Čajkovského Eugen Onegin.

 

K menu skladateľa P. I. Čajkovského aj tí, ktorí nepatria k fanúšikom opery či baletu, určite priradia jeho najslávnejšie tituly baletov Labutie jazero, Luskáčik, legendárny Klavírny koncert b mol, niekoľko symfónií a opery Piková dáma a Eugen Onegin.

 

Pod príbehom Eugena Onegina sú podpísaní dvaja géniovia – Piotra Iľjiča Čajkovského inšpiroval veršovaný román Alexandra Sergejeviča Puškina. Štyridsať rokov po jeho vydaní malo v roku 1879 premiéru dielo, ktoré skladateľ označil ako „lyrické scény“. Je to akoby mozaika vzťahov a situácií, ktorú recenzenti označujú aj ako „encyklopédiu ruského života“ 19. storočia. Pod zdanlivo banálnym príbehom o neopätovanej láske Tatiany zachytáva mnoho odtieňov života i spoločenských zvyklostí a odkrýva množstvo otázok o ľudskej osamelosti, odcudzení, hľadaní a strate ideálov, morálke a cti.

 

Tatiana žije na vidieku a veľký svet pozná len z kníh. Naivne po ňom túži, keď odrazu reálne vstúpi do jej života v podobe Eugena Onegina. Jej city však povýšene odmietne a po konflikte v súboji zastrelí svojho priateľa Lenského. Odvtedy je ako „zbytočný človek“ na úteku sám pred sebou. Vráti sa po mnohých rokoch a teraz sa práve on snaží o priazeň Tatiany, ktorá sa svadbou s kniežaťom Greminom stala dámou vysnívaného veľkého sveta. Onegin si ešte bolestnejšie uvedomí prázdnotu svojho života. Je rozorvanou bytosťou, ktorá nedokáže využiť svoje danosti, a neskoro pochopí zmysel svojho bytia. A ďalší aktéri: šibalská Oľga ľahkovážne stráca lásku Lenského, básnika, ktorý nezmyselne zomiera v súboji... bráni tak svoju česť? Pre zaujímavosť len pripomíname, že rovnako šialene zomrel v súboji v mladom veku aj sám Puškin – a príčinou bola opäť láska (paradoxne najkrajší cit alebo česť?).

 

Čajkovského opera Eugen Onegin patrí k najčastejšie uvádzaným na svetových javiskách a platí to aj pre SND. Po prvý raz bolo dielo na programe v roku konštituovania našej prvej národnej scény, 1920. Odvtedy je aktuálne pripravovaná premiéra v poradí už dvanástym naštudovaním.

 

Môžeme si položiť otázku, prečo je to tak... je to len kvôli niekoľkým mimoriadne známym áriám – napríklad „listovej“, v ktorej sa Tatiana zdôveruje so svojimi túžbami, alebo melancholickej Lenského árii, či slávnemu vstupu Gremina takmer na konci opery, ktorý sa vyznáva zo svojich citov lásky, ktorej „každý vek sa korí“?

 

Je to zaiste aj preto, že táto opera má ďaleko od teatrálnych gest, je o prostých ľudských citoch plných nádeje, ktoré pre nepochopenie stroskotajú... je to zaiste aj preto, že hudba je úprimná, strhujúca, emotívna. Kontrastne sa striedajú intímne sekvencie so scénami zo spoločenského života – spomenúť môžeme mimoriadne známu polonézu z plesu.

 

V novej inscenácii opery Eugen Onegin účinkuje naša operná špička sólistov domácich i tých slovenských, ktorí pôsobia na zahraničných scénach, hlavné úlohy sú obsadené dokonca trojmo. V réžii Pavla Smolík sa predstavia Pavol Bršlík, Peter Berger, Tomáš Juhás, Aleš Jenis, Pavol Remenár, Daniel Čapkovič, Linda Ballová, Jolana Fogašová, Eva Hornyáková, Monika Fabianová, Alena Grach, Terézia Kružliaková, Jozef Benci, Gustáv Beláček a ďalší. Operu hudobne naštudoval šéfdirigent Opery SND Tomáš Brauner.