V auguste tohto roku nás opustila výrazná herecká osobnosť a popredný člen Činohry Slovenského národného divadla Ľubomír Paulovič (1952 – 2024). Preto sa Slovenské národné divadlo rozhodlo vzdať úctu jeho hereckému majstrovstvu a do cyklu spomienok na výrazné zjavy slovenského dramatického umenia nazvaného hommage à zaradiť večer venovaný práve jemu.

 

Ľubomír Paulovič v roku 1976 absolvoval Vysokú školu múzických umení a okamžite po získaní diplomu sa stal členom jedného z najreprezentatívnejších československých divadelných scén, martinského Divadla Slovenského národného povstania. V turčianskom divadle práve pôsobili čelné osobnosti domácej réžie ako Ivan Petrovický a Ľubomír Vajdička, vďaka ktorých inscenáciám sa martinské divadlo aj v časoch politických tlakov dokázalo udržať na vysokej kvalitatívnej úrovni a mnohé inscenácie boli vnímané ako deklarované prejavy umeleckej slobody. Práve protagonistom niekoľkých erbových inscenácií tohto obdobia sa okamžite po príchode do Martina stal Paulovič. Mal možnosť kreovať Ferdinanda v Schillerových Úkladoch a láske (1977), Jašu v Čechovovom Višňovom sade (1979), Lančariča v Ballekovom Pomocníkovi (1980), Dona Juana i Sganarela – ústredných hrdinov v Molièrovej filozofickej komédii Don Juan (1980) či Mozarta v Schafferovom Amadeovi (1982). Na základe mimoriadnych výkonov prekračujúcich regionálny priemer už v roku 1984 získal angažmán v činohernom súbore SND, kde pokračoval v dialógu s režisérom Vajdičkom, ale stal sa predstaviteľom typu línie postáv živelnej maskulínnej sily, neskrotného mladíckeho temperamentu, ako i rolí komediálneho nadhľadu aj v inscenáciách Pavla Haspru, Miloša Pietora či Petra Mikulíka. Kľúčovými rolami na bratislavskej scéne môžeme nazvať Karola Ondreja v Solovičovom Zvone bez veže (1984), Belogubova v Ostrovského Výnosnom mieste (1984), Pavla v Solovičovom Petrovi a Pavlovi (1985), Igrica vo Ferkovej Pravde Svätoplukovej (1985), titulného Caligulu v dráme Alberta Camusa (1990) či Satana v Horákovej epopeji Nebo, peklo, Kocúrkovo (1995). Z Činohry SND odišiel v roku 1996 a venoval sa najmä režijnej a politickej činnosti. V roku 2011 sa vrátil na javisko prvej scény a kreáciami Sorina v Čechovovej Čajke (2012), Johnnyho Carsona v Schulczovej – Olekšákovej Leni (2013) či ako Pokušiteľ v Horákovom Prorokovi Štúrovi a jeho tieňoch (2015) presvedčil o svojej nestarnúcej hereckej flexibilite.

 

Hercovu osobnosť si pripomenieme videozáznamom inscenácie hry Jána Soloviča Zvon bez veže z roku 1984 v réžii Ľubomíra Vajdičku. V inscenácii okrem Ľubomíra Pauloviča účinkujú aj ďalšie legendy slovenského herectva ako Pavol Mikulík, Eva Krížiková, Elo Romančík, Eva Kristinová, František Zvarík, Dušan Jamrich, Dušan Tarageľ, Štefan Bučko a mnohí ďalší.

 

Večerom bude sprevádzať teatrológ Karol Mišovic z Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV.