K neuveriteľným okrúhlym narodeninám blahoželáme skvelému, mimoriadne obsadzovanému hercovi, šarmantnému, elegantnému džentlmenovi Jozefovi Vajdovi.
V Činohre SND ho môžete vidieť v desiatke inscenácií. Sám hovorí, že darčekom k jubileu boli preňho z aktuálnych premiér dve inscenácie, v ktorých vytvoril charakterovo odlišné úlohy – Tajomstvo Santa Vittorie a Guľôčka a iné príbehy z vlaku do Calais.
Jozef Vajda sa narodil v Žiline. V roku 1977 absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a svoju profesionálnu kariéru začal na Novej scéne, kde pôsobil do roku 1980. Odvtedy je členom našej prvej činohernej scény.
Mladý budúci umelec tvrdil, že je tak trochu dieťaťom z dediny, kde získal lásku k prírode a inklinoval k športu. Fascinovali ho však aj múzy, recitoval a dokonca sám písal aj poéziu. A to sa mu stalo v tom najlepšom zmysle slova osudným. Na jednej recitačných súťaží si ho všimli také osobnosti ako Mikuláš Huba a Viliam Záborský. A potom už bol „len krôčik“ na VŠMU, kde bol jeho pedagógom ďalší mág divadla Miloš Pietor.
„Ako člen Činohry SND som začínal tak trochu ,kuriózne‘, musel som naštudovať sedem záskokov za kolegov pre choroby a podobne,“ spomína. Na veľkú príležitosť však nečakal dlho. Zlomovým momentom sa stal jeho Alexej/Aľoša v Bratoch Karamazovovcoch. Jozef Vajda doteraz stvárnil v SND vyše sto postáv, spomeňme hry Slečna Júlia, Výnosné miesto,Nebezpečné vzťahy, Fernando Krapp a mnoho ďalších, kým prišiel Prelet nad kukučkiným hniezdom. V tejto dráme stvárnil rovnakú postavu ako Jack Nicholson vo filme režiséra Miloša Formana z roku 1975. Kritici a diváci nešetrili chválami práve na adresu nášho jubilanta… Mohli by sme vyrátavať ďalej... Jozef Vajda je príťažlivý v dráme i komédii a je aj skvelý improvizátor, čo dokazoval dve desaťročia napríklad v komédii Chrobák v hlave alebo teraz vo Veselýchpaničkách windsorských.
Za mnohé úlohy dostal ceny Literárneho fondu či nominácie na divadelné ocenenie DOSKY. Z novšej tvorby uveďme najmä Bál a Láskavé bohyne, za ktoré získal Krištáľové krídlo.
Jozef Vajda prepožičal svoj hlas mnohým, najmä americkým hercom a prispel k ich výkonu, za čo právom získal Zlatú slučku za dabing. Na striebornom plátne sám dominuje v niekoľkých výrazných úlohách, rovnako ako na televíznej obrazovke.
Jozef Vajda má rád postavy, respektíve hry, v ktorých „popri smiechu aj plačete alebo sa smejete cez slzy, lebo taký je život“ a tu by sme mohli uviesť ako príklad mimoriadne vyhľadávanú hru Deti na motívy Boženy Slančíkovej-Timravy.
Umelec je svetobežník, ale rád sa vracia do mesta, kde prežil časť života a kam si – ako kúpeľné dieťa – chodieva liečiť svoje telo a možno aj dušu, do Piešťan. Nielen návštevníci, ale aj domáci oceňujú výbornú iniciatívu, festival, ktorým už druhý rok v auguste práve vďaka Jozefovi Vajdovi ožijú Piešťany kultúrou a umením.
Nedávno ako hosť v Divadelnej kaviarni v zaujímavom rozhovore o umení a živote vyslovil Jozef Vajda múdru myšlienku, ktorá by mohla znieť aj ako jeho motto: „Byť zodpovedný, ale brať život s nadhľadom – dopracovať sa k tomuto cieľu je veľká drina. Život by sme si mali vážiť a užívať a uvedomiť si, že je vonku krásne, aj keď prší.“
Dovoľte zaželať jubilantovi pevné zdravie a veľa zaujímavých úloh vo svetlách rámp pre potešenie divákov.
