„Skúšať s Milošom bola naozaj škola. Múdrosti, divadla, histórie či politiky.“
Pred 90 rokmi sa 3. februára 1933 narodil Miloš Pietor, jedna z najvýraznejších osobností slovenskej kultúry a umenia – múdry, noblesný divadelník, pedagóg, rozhľadený Európan i svetoobčan zakorenený v národných tradíciách.
Miloš Pietor pochádzal z významnej rodiny vzdelancov, ktorej tradície uplatňoval vo svojom profesionálnom živote na rôznych postoch a v dôležitých funkciách. Absolvoval bratislavské konzervatórium a štúdium činohernej réžie na Vysokej škole múzických umení. Pôsobil v mnohých slovenských divadlách. „Plebejec Pietor vyvolával dojem, že je potomkom starej šľachty. Okrem cudzích jazykov ovládal aj cudzie spoločenské maniere... Najväčší gavalier medzi našimi režisérmi. Ak nie šľachtic rodom, tak určite šľachtic duchom...“ (Ladislav Čavojský, teatrológ)
Tvorivá činnosť Miloša Pietora je úzko spätá aj so Slovenským národným divadlom, kde realizoval niekoľko výnimočných inscenácií a od roku 1990 bol až do svojej smrti riaditeľom SND. Mnoho z hier slovenskej i svetovej dramatiky, ktoré režíroval v SND, dodnes rezonuje svojím novátorstvom, zo slovenskej klasiky spomeňme Tajovského Nový život či Hriech, alebo Hviezdoslava a jeho Herodesa a Herodias; zo svetovej tvorby Shakespearove drámy Richard II., Richard III., Henrich IV., Čechovovho Platonova, Gogoľovho Revízora, Molièrovho Tartuffa, Harwoodovho Garderobiera či Krležových Pánov Glembayovcov. Pietor inklinoval aj k televíznej a filmovej tvorbe, kde sa uplatnil aj ako herec.
Takto si na Miloša Pietora nedávno zaspomínal herec Dušan Jamrich, bývalý generálny riaditeľ SND. „Svoje široké vedomosti si nenechával pre seba. Miloš učil vlastne každou vetou. Na javisku kládol doraz na vzťahy, na motívy konania postáv. Výdatný pomocník pre herca. (...) Pracovať s ním bolo šťastie, najmä pre mladých. Aj z hercov tzv. menších postáv dokázal často vydolovať veľký výkon. Skúšať s Milošom bola naozaj škola. Múdrosti, divadla, histórie či politiky.
Z Čechova stiahol nános tradície inscenovať ho ako slzavé údolie. Dokázal ho urobiť úsmevne – ako tragikomédiu. Dnes sa to zdá samozrejmé, ale Miloš bol priekopník. V Shakespearovi odhaľoval špinavosť politických intríg. Nesnažil sa o nejakú vonkajšiu exhibíciu ani násilnú aktualizáciu. Záležalo mu však na tom, aby sme poznali Shakespearovu dobu. Preto pozýval prof. Milana Lukeša na prednášky. Tajovského zbavil folklóru a priniesol na scénu silné dramatické charaktery. Opäť priekopník. Bol tiež výborný dramaturg. Neobyčajne citlivo, pritom pragmaticky si uvedomoval, aká má byť skladba titulov v repertoárovom divadle. (...)
Miloš bol človek noblesný. Ušľachtilý a citlivý. Veľa ráz pri nejakom probléme som si naňho spomenul. Hovorí sa, že každý je nahraditeľný. Miloš Pietor bol len jeden. Ale zároveň viem, že v každom z nás, čo sme ho poznali, dokonca aj v divákoch jeho inscenácií je kus Miloša Pietora.“
Miloš Pietor náhle skonal 25. marca 1991.