Dnes 21. júla blahoželáme Emilovi T. Bartkovi k 80. narodeninám – tanečníkovi i tanečnému teoretikovi, choreografovi, pedagógovi, umeleckému šéfovi i riaditeľovi, recenzentovi... Na Slovensku azda niet nadšenca pre kultúru a umenie, špeciálne to tanečné, ktorý by nepoznal jeho meno.
Rodák z Košíc absolvoval Strednú priemyselnú školu stavebnú a zememeračskú a v roku 1963 sa pobral do Bratislavy, aby sa stal vysokoškolákom – študoval na Slovenskej vysokej škole technickej, dnešnej Slovenskej technickej univerzite. Keďže v rodnom meste tancoval vo folklórnom súbore Čarnica, aj v Bratislave ho zlákala atmosféra a umelecké úspechy Lúčnice pod vedením Štefana Nosáľa. A to prakticky zmenilo jeho profesionálny život. Prof. Nosáľ vycítil v mladom umelcovi potenciál a nahovoril ho na štúdium choreografie na Vysokej škole múzických umení. Na „prijímačkách“ sa špecializácia zmenila na odbor divadelná veda – tanečná teória. Tú a ďalšie predmety, ako dejiny a teória tanca, dramaturgia baletu, dramaturgia ľudových súborov a estetika tanca, ako aj ďalšie neskôr prednášal na svojej alma mater, kde vlastne pôsobí až dodnes.
Láska k tancu sprevádza Emila T. Bartka celý život. Už od začiatku svojej kariéry dostával ponuky na vytvorenie choreografií či už pre slovenské folklórne súbory – napríklad jeho choreografia Goralského tanca z roku 1967 pre folklórny súbor Gymnik získala Cenu za najlepšiu choreografiu na Prvom Československom festivale amatérskych folklórnych súborov v Poprade v roku 1971. Jeho choreografie tancovali nielen naše súbory, ale aj české, nemecké, folklórne skupiny v USA a Kanade. Bartko vytvoril aj tanečné časti opery Krútňava pre divadlo v Olomouci (1981).
Pôsobenie Emila T. Bartka v oblasti slovenského tanečného umenia je veľmi široké – tanec folklórny i moderný a tiež tanec na špičkách – balet. Divadlo a balet boli a sú pre tohto všestranného človeka mimoriadnou láskou. Ako dlhoročný umelecký šéf a riaditeľ Baletu SND vyznával tri predsavzatia: uvádzať klasiku, modernú tvorbu a podporovať a uvádzať pôvodnú baletnú tvorbu. Súčasne priviesť na našu prvú scénu výrazné svetové osobnosti, čo sa mu podarilo napríklad pri príležitosti 80. a 85. výročia Baletu SND na bohatých galakoncertoch.
A to sme ešte nespomenuli rôznorodé aktivity tohto mimoriadne aktívneho človeka, ktorý zastával rôzne funkcie na ministerstve kultúry, v Osvetovom ústave, v umeleckej agentúre Slovkoncert, ktorý je autorom mnohých odborných publikácií a svojimi približne 200 recenziami, kritikami a komplexnými hodnoteniami vybraných divadelných sezón jeden z najplodnejších a pravdepodobne jediný slovenský recenzent, ktorý svojimi textami pokryl všetky tanečné žánre.
Ako sám hovorí – z konštrukčne naladeného typu sa stal milovník krehkej krásy, ktorý by sa rád stretol s Ľudovítom XIV., lebo ten ako prvý vládca začal podporovať balet. Emil T. Bartko bol zasa tým riaditeľom, ktorý vyznával rehoľu, ktorú balet vyžaduje, a vedel oceniť profesionalitu. Aj dnes, keď je častým hosťom v novej budove SND a stále sa snaží, aby tanečné umenie malo taký kredit, aký si zaslúži.
K tomu želáme neúnavne aktívnemu jubilantovi veľa energie.
