Uplynulý víkend naplnil Modrý salón v novej budove SND nezvyčajný ruch hostí nielen v hľadisku, ale aj na pódiu. Činohra SND pripravila v spolupráci s Divadlom Zrakáč v poradí už tretí projekt. Pod premiéru inscenácie Bezočivec sa ako autori podpísali Pavol Viecha a Martin Krč, z ktorých prvý hru aj režíroval a druhý bol nielen dramaturgom, ale aj účinkujúcim. Najdôležitejší však boli aktéri Divadla Zrakáč, jediného divadelno-umeleckého zoskupenia, v ktorom sa stretávajú nevidiaci, slabozrakí aj vidiaci tvorcovia.
Text hry vychádza z autentických zážitkov a často neuveriteľných skúseností, ktorých členovia Divadla Zrakáč boli súčasťou alebo ich poznali z rozprávania. „Napokon, tie najlepšie absurdné príbehy sú zakotvené v skutočnosti,“ hovorí jeden z autorov a dramaturg Martin Krč. „Od začiatku nám bolo jasné, že nechceme robiť sociálnu drámu. Ani naša skúsenosť s nevidiacimi z Divadla Zrakáč nie je zvlášť melancholická – naopak, ide o skupinu činorodých ľudí so zmyslom pre humor, ktorí sa nenechajú ani spomaliť, nieto ešte zastaviť svojím hendikepom.“
Každému z nás sa darí rôznym spôsobom napĺňať život a aj medzi nevidiacimi sa nájdu donchuani, ba až bezočivci využívajúci svoj hendikep. Taký je hlavný predstaviteľ Daniel, ktorý zvádza ženy cez city o svojom dojemnom príbehu straty zraku. Anna, naopak, vníma svoj osud ako krivdu a nenachádza zmysel života. Tvorcovia v spolupráci s hercami sa na tému pozreli s nadhľadom. „Keďže ma od začiatku priťahoval humor a balansovanie na hrane korektnosti, rozhodol som sa pre komediálny žáner,“ uvádza v bulletine k predstaveniu a potvrdil to aj na tlačovej konferencii Pavol Viecha. „Presnejšie, pohrávame sa so žánrom romantickej komédie, no vo výsledku inscenácia hraničí s jeho paródiou. Romantická zápletka slúži najmä ako odrazový mostík pre absurdné situácie plné drsného, cynického humoru.“
Tak ako pri predchádzajúcej spolupráci, napríklad v inscenácii Čaj u pána senátora účinkovali Emília Vášáryová a Ján Gallovič, aj do tejto hry obsadil Pavol Viecha ďalšieho člena Činohry SND Gregora Hološku. Je pozorovateľom, rozprávačom, akýmsi stmeľovačom príbehu. O spôsobe rozprávania svojho zástoja hovorí: „Aj keď je v tomto prípade humor sem-tam uštipačný, sarkastický, v zásade je prajný. Baví ma to, pretože sú to ľudia, ktorí majú dobrú energiu. Dobrá energia je nákazlivá. Máme o čom hrať, máme čo povedať.“
Divadlo Zrakáč získalo mnoho ocenení, spolupracuje s rozhlasom a ani touto premiérou sa práca na uvedenom námete nekončí. Je natoľko nosný a zaujímavý, že tvorcovia sa rozhodli preniesť ho aj na filmové plátno.
