Letné dni priniesli medzi divadelníkov opäť veľký zármutok – slovenskú divadelnú scénu navždy opustila výnimočná umelkyňa Helena Bezáková, významná kostýmová výtvarníčka, ktorá počas troch desaťročí vytvorila stovky kostýmov aj do inscenácií v Slovenskom národnom divadle – v historických hrách, operách i romantických baletoch.
Helena Bezáková sa narodila 19. augusta 1936 v Oponiciach, zomrela 18. júla 2025 v Bratislave. Stala sa priekopníčkou moderného kostýmového výtvarníctva. Začínala štúdiom keramiky, pokračovala maľbou u prof. Jána Mudrocha na Vysokej škole výtvarných umení a potom smerovala na Vysokú školu múzických umení, kde študovala pod vedením popredného scénografa prof. Ladislava Vychodila a kostýmovej výtvarníčky prof. Ludmily Purkyňovej.
Umelcov obliekala do kostýmov, ktoré sa vyznačovali noblesnosťou, gracióznosťou a malebnosťou. Ako profesionálka vstúpila svojou tvorbou v roku 1962 najskôr na scénu košického divadla a od roku 1966 do SND v Bratislave. Odborníci vyzdvihovali v tvorbe Heleny Bezákovej schopnosť zhmotniť v kostýme emóciu, charakter aj spoločenské postavenie postavy. Jej kostýmy neboli len dekoratívnym prvkom. Vo farebnosti vedela vyjadriť cit a náladu, čím podčiarkovala aj dramatickosť deja. Ktoré z návrhov spomenúť pri tejto smutnej príležitosti – Corneillovho Cida z roku 1972, keď túto drámu uviedlo SND v slovenskom jazyku jediný raz, alebo Suchoňovho Svätopluka, inscenáciu, ktorá bola súčasťou jubilejnej sezóny SND 1969/1970 a uvedená aj na nádvorí Bratislavského hradu?
V opere spolupracovala predovšetkým s režisérom Branislavom Kriškom a scénografom Ladislavom Vychodilom, v činohre vytvorila tvorivý tandem s Pavlom Hasprom a Vladimírom Suchánkom. Kostýmy Heleny Bezákovej oceňovali aj v divadlách v Prahe, Brne, Ostrave, Sofii, Rzešove či Novom Sade, podieľala sa na množstve televíznych filmov.
Helena Bezáková získala za svoju tvorbu množstvo ocenení na prestížnych medzinárodných výstavách: zlatú medailu na medzinárodnej výstave scénografie a divadelnej architektúry Pražské Quadriennale v roku 1971 a v roku 1973 na brazílskom Bienále výtvarného umenia v São Paole a ďalšie.
„Jej tvorba bola vždy svieža, inovatívna, mala poéziu a uchovávala si svojský, výsostne výtvarný rukopis, a to aj za cenu, že bola súčasťou viacmediálneho umeleckého priestoru divadla. Na zreteli mala neustále hlavné poslanie svojej práce – všetko, čo navrhla a realizovala, bolo určené pre ľudskú dimenziu hercov... Neprehliadnuteľné dielo Heleny Bezákovej dnes patrí k základným hodnotám slovenskej novodobej kostýmografickej kultúry a je rešpektované aj v širších súradniciach.“ (Dana Janáčková, 2015)
Posledná rozlúčka s pani Helenou Bezákovou bude v stredu 23. júla 2025 o 15.30 hod. v bratislavskom krematóriu.
Česť jej pamiatke!
