Zložité osudy osobností nielen umeleckého sveta lákajú Ondreja Šotha, ktorý ich oživuje v neopakovateľných scénických obrazoch. Ako choreografa a režiséra ho oslovil aj Rudolf Nurejev (1938 – 1993). Meno, ktoré stále elektrizuje nielen svet baletu. A nielen od momentu, kedy sa v júni 1961 odohrala na parížskom letisku Le Bourget dramatická scéna. Baletný súbor Kirovovho (dnes Mariinského) divadla zo vtedajšieho Leningradu mal po úspešnom účinkovaní v Paríži pokračovať s Nureyevom v turné do Londýna. Ale pre „neprístojné správanie“ v metropole na Seine, neželané kontakty a podobne, sa stal nepohodlným či „nebezpečným“ a KGB nastražila Nureyevovi pascu s tým, že jeho vystúpenie je očakávané v Kremli. Nasledujúci deň svetová tlač uvádzala, že grandióznym skokom „grand pas jeté“ sa za pomoci francúzskej polície podarilo Nureyevovi ešte na letisku požiadať o politický azyl.

Mal 23 rokov.

 

Čím bol pre tohto výnimočného umelca tanec? „Dokonalý pohyb mi nestačil,“ zdôveroval sa. Potreboval som výraz, viac intenzity, viac duše.“ To všetko dokázal na tých najprestížnejších svetových javiskách. Stal sa obdivovaným, uznávaným, dotýkal sa svojou slávou hviezd, bol rovnako populárny ako rockové spevácke idoly. Dĺžka potleskov nebrala konca; stalo sa, že vo Viedni v roku 1964 po predstavení Labutieho jazera, kde tancoval princa Siegfrieda po boku nemenej slávnej baleríny Margot Fonteyn, vyvolalo publikum sólistov pred oponu osemdesiatkrát – bol to zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Nurejev očaril svojou osobnosťou nielen umelecký svet, stal sa azda najslávnejším tanečníkom všetkých čias a vraj aj jedným z tých, ktorí najviac priťahovali fotoaparáty...

 

Mládenec z chudobnej roľníckej rodiny, ktorý prežil detstvo v meste Ufa vzdialenom vyše dvetisíc kilometrov od Leningradu, v ktorom začal svoju umeleckú kariéru, dobyl svet. Miloval Paríž (v rokoch 1983 –1989 bol umeleckým riaditeľom baletu Parížskej opery), kde obklopený luxusom zomrel priskoro, ako 54-ročný. Nurejev sa stal ikonou – vo svetlách rámp na divadelnej scéne i filmovom plátne (stvárnil hlavnú úlohu vo filme Valentino, účinkoval napríklad s Leslie Caron či Nastassjou Kinski), v muzikáloch na Broadway a neodolal ani dirigentskej taktovke... Svoj tatársky temperament nekrotil, žil intenzívne... „Najslávnejšieho“ sovietskeho emigranta rehabilitovali doma až v roku 1998, päť rokov po jeho smrti.

 

Autor choreograficko-režijnej koncepcie Ondrej Šoth uvádza v programovom bulletine k inscenácii NUREYEV: „Je to príbeh o neslobode. O tom, že slobodu si treba vždy vybojovať, aj za cenu obetí,“ a dodáva „Inscenáciou vzdávam hold tanečnému umeniu a Nurejevovi ako osobnosti, ktorá rozvinula mužský tanec. Jeho tanečnou interpretáciou a následne choreografickou tvorbou sa totiž začal obrovský rozvoj mužskej techniky a estetiky tanca.“

 

Len jedno predstavenie strhujúcej baletnej fresky NUREYEV – epickej drámy, ktorá priblíži život legendárneho tanečníka Rudolfa Nurejeva, v ktorej Ondrej Šoth a Zuzana Mistríková reflektujú nielen kariéru, ale odhaľujú i dušu umelca, uvádza Balet Štátneho divadla Košice v SND v sobotu 4. februára o 18.00 hodine. V hlavnej úlohe sa exkluzívne v Bratislave predstaví dlhoročný prvý sólista Viedenského štátneho baletu Roman Lazík.