Vo veku 88 rokov zomrela 31. júla 2024 choreografka, baletná majsterka a pedagogička Marilena Halászová.
Narodila sa 21. septembra 1935 v Rumunsku. Baletnú školu navštevovala v Bukurešti, choreografiu a pedagogiku neskôr študovala na GITIS-e, prestížnej umeleckej škole v Moskve.
Na Slovensko prišla v roku 1961. Svoju profesionálnu kariéru zahájila v Slovenskom národnom divadle, kde pôsobila ako choreografka, pedagogička a baletná majsterka. Výrazne ovplyvnila dramaturgiu, ako aj interpretačnú úroveň baletu, ktorý počas éry Karola Tótha v šesťdesiatych rokoch dovŕšil snahy o profesionalizáciu a rovnocenné postavenie v rámci troch súborov SND.
Jej prvou choreografiou pre SND bol rozprávkový balet Doktor Jajbolí. Neskôr si v Balete SND do svojho umeleckého portfólia pripísala Čajkovského Labutie jazero i použitie moderných baletných postupov na hudbu Dmitrija Šostakoviča. Choreografická tvorba Marileny Halászovej v SND obohatila repertoár Baletu SND o súčasné baletné diela, uvedené v premiérach ako Valpurgina noc Charla Gounoda či Skrinka hračiek Clauda Debussyho.
Popri pôsobení v SND tiež vyučovala na Katedre tanečnej tvorby VŠMU v Bratislave. Koncom šesťdesiatych rokov sa so svojím druhým manželom, umeleckým partnerom a spolupracovníkom Andrejom Halászom rozhodla odísť do Košíc, kde prijala miesto choreografky a umeleckej riaditeľky Baletu Štátneho divadla v Košiciach. Stala sa tiež zakladateľkou a jednou z prvých pedagogičiek tanečného oddelenia Konzervatória v Košiciach.
Začiatkom 80. rokov z Košíc odišla do exotického Bagdadu, kde vyučovala na Music and Ballet School. Po návrate do Európy pôsobila v Pražskom komornom balete a na Katedre tanca Hudobnej fakulty AMU v Prahe, spolupracovala tiež so Severočeským divadlom opery a baletu v Ústí nad Labem a Divadlom J. K. Tyla v Plzni. Do Košíc a Baletu Štátneho divadla sa opäť vrátila spolu s novým tisícročím, kde ako choreografka, režisérka, dramaturgička a baletná majsterka pôsobila do roku 2013.
Choreografická tvorba Marileny Halászovej bola charakteristická výberom nových diel a moderným pohľadom na balet. Veľmi intenzívne vychádzala z vyjadrovacích prostriedkov klasickej tanečnej techniky a často odvážne interpretovala inscenačné diela novou pohybovou rečou. Vytvorila viacero choreografií pre operu a intenzívne spolupracovala aj s Československou televíziou.
Je držiteľkou viacerých ocenení, v roku 2008 získala cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo. V roku 2020 sa stala laureátkou ceny ministerky kultúry za celoživotný prínos v oblasti slovenského divadelníctva a výrazný podiel na rozvoji tanečného umenia a tanečného vzdelávania.
Česť jej pamiatke.