Nemecký scénograf Frank Chamier sa narodil v roku 1941 vo vtedajšom Pomoransku. Po maturite v Hannoveri sa profesne vzdelával u Tea Otta na Akadémii umení v Düsseldorfe. Profesor Otto, súputník Bertolda Brechta, výrazne ovplyvnil umelecké začiatky mladého výtvarníka, predovšetkým používaním nových, špeciálnych materiálov, prostredníctvom ktorých vytváral zvláštne svetelné obrazy. V druhej polovici šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov pracoval Chamier ako scénograf v divadlách v Ulme a Hannoveri. Nasledovalo angažmán vo WTR, malom alternatívnom divadle pôsobiacom v Porúrí, ktoré sa postaralo koncom šesťdesiatych rokov o nemálo rozruchu na nemeckej divadelnej scéne pre svoje nekonvenčné i provokujúce interpretácie dramatických diel. Od roku 1974 bol Chamier umelcom v slobodnom povolaní a popri príležitostných zákazkách študoval germanistiku a dejiny na Univerzite v Kolíne nad Rýnom. V ôsmej dekáde predošlého storočia sa opäť vrátil do divadelného života a pracoval pre divadlá v Dortmunde a Esslingene. V Dortmunde zastával post vedúceho scénografa. V tomto období sa popri divadle venoval umelec veľmi intenzívne i filmovému médiu. Výsledkom je do dvadsať filmových projektov, z ktorých jeden zaviedol výtvarníka i do bratislavských filmových ateliérov na Kolibe. V osemdesiatych rokoch nachádza súčasne Chamier cestu k opere. Jeho prvými titulmi sú Madama Butterfly a Aida vo Wiesbadene. S režisérom Pavlom Mikuláštíkom sa zoznámil v sedemdesiatych rokoch, ku spolupráci oboch umelcov však došlo až v rokoch deväťdesiatych, najmä v divadlách vo Freiburgu a Bonne. Chamier sa v tomto období ako výtvarník podieľal rovnako na operných, činoherných ako i baletných  produkciách. Okrem spomenutých divadiel tvoril i v Linzi, Ingolstadte  a na festivale Ruhrfestspiele Recklinghausen. Ostatnou spoluprácou s režisérom Pavlom Mikuláštíkom bola produkcia Offenbachovej operety Orfeus v podsvetí vo švajčiarskom Biele.