V posledných sezónach bol Enrico Dovico prvým hosťujúcim dirigentom viedenskej Volksoper, pravidelne diriguje v Deutsche Oper am Rhein Düsseldorf – Duisburg av pražskej Štátnej opere, s ktorou ho spája spolupráca už od roku 1995. V roku 1997 sa stal prvým kapelníkom Staatstheater Wiesbaden a ťažisko umeleckej kariéry presunul do Nemecka. Ďalšie dôležité etapy pre neho znamenala práca v divadlách v Mannheime a v Kolíne nad Rýnom. V roku 2006 prijal Enrico Dovico pozvanie Olympijského výboru, na základe ktorého dirigoval 11. 2. 2006 koncert na otvorenie Medals Plaza na Zimných olympijských hrách v Turíne, pri ktorom so Symfonickým orchestrom RAI Torino vystúpil aj Andrea Bocelli. V roku 2007 zavítal Enrico Dovico v rámci turné Štátnej opery Praha s jej inscenáciou opery La Traviata prvýkrát do Japonska a v nasledujúcom roku hosťoval s týmto súborom a jeho inscenáciou Turandot vo Veľkom festivalovom dome v Salzburgu. V máji 2008 naštudoval v Kolíne nad Rýnom Verdiho Maškarný bál v réžii Josého Curu. V sezóne 2009/10 sa Enrico Dovico vrátil do Talianska, aby prevzal novú inscenáciu Verdiho Nabucca v Teatro Politeama Greco v Lecce. V roku 2012 dirigoval opäť v Japonsku v rámci hosťovania viedenskej Volksoper so Straussovým Netopierom a Lehárovou Veselou vdovou, súčasťou hosťovania bolo aj vyhotovenie televízneho záznamu pre stanicu NHK TV. Okrem talianskeho a francúzskeho repertoáru diriguje Enrico Dovico aj početné diela nemeckej proveniencie (C. M. von Weber, R. Wagner, R. Strauss) aj hudby 20. storočia (E. W. Korngold, B. Britten, H. W. Henze, A. Berg). Pre Operu Národného divadla a Štátnu operu v poslednej dobe naštudoval Belliniho Normu (Štátna opera, 2015), Donizettiho Poprask v opere (Opera Národného divadla, 2017) a Mozartovu Figarovu svadbu (Opera Národného divadla, 2018).