Švédska sopranistka Nina Stemme je už roky považovaná za špičkovú predstaviteľku najnáročnejších dramatických úloh: Isolde, Brünnhilde, Kundry, Salome, Elektra i Turandot.

To, že sa spočiatku vyhýbala týmto dramatickým výšinám sopránového repertoáru, je pozoruhodnou (a určujúcou)  charakteristikou jej kariéry. Mozartov Cherubín je na míle vzdialený od Isoldy a Turandot - je to skok, ktorý zvládol len málokto. Nina Stemme tento skok úspešne zvládla vďaka času, ktorý si vývoj tohto typu vyžaduje. Keď jej ponúkli úlohu Isoldy (Tristan a Isolda), ktorú mala sievať na festivale v Glyndebourne v roku 2003, mala už za sebou štrnásť rokov skúseností na javisku, keď sa najprv zhostila lyrických úloh, ako sú Pamina (Čarovná flauta), Cherubín a Grófka z Figarovej svadby, Agathe (Čarostrelec) a Eva (Majstri speváci norimberskí). Až potom prešla k dramatickejším úlohám, ako sú Mimi (Bohéma), Madama Butterfly, Manon Lescaut, Tosca, Elisabeth (Tannhäuser), Senta (Blúdiaci Holanďan) a Maršálka (Gavalier s ružou).

Ďalším krokom mala byť Isolde, ale ponuku prijala až po konzultácii s Birgit Nilsson. Na jej prekvapenie jej legendárna wagnerovská speváčka ponúkla, že jej pomôže naštudovať tento part. Keď sa v Glyndebourne po prvý raz predstavila ako Isolde, jej výkon sa stretol s nadšením. Vzápätí operu  nahrala s Plácidom Domingom ako Tristanom a s dirigentom Antoniom Pappanom. Aj vtedy zostala opatrná: „Na tieto obrovské úlohy nie ste nikdy celkom pripravení“ povedala s odstupom času v rozhovore pre New York Times. 

Rešpekt k úlohám a operám, flexibilita, rozmanitosť a správny odhad hlasového potenciálu - to boli faktory, ktoré popri samotnom hlase, talente a muzikálnosti urobili z tejto mimoriadne talentovanej speváčky umelkyňu svetového formátu. V roku 1993 vyhrala súťaž Operalia Plácida Dominga. Či už v Metropolitnej opere v New Yorku, milánskej La Scale, na Bayreuthských slávnostiach, vo Viedenskej štátnej opere alebo v Kráľovskej opere v Londýne - Nina Stemme pokračovala vo veľkej tradícii Kirsten Flagstad a Birgit Nilsson na popredných svetových operných scénach.

Nie je prekvapením, že získala množstvo ocenení. Bola vymenovaná za švédsku dvornú speváčku a rakúsku „Kammersängerin“, bavorskú "Kammersängerin", čestnú členku Viedenskej štátnej opery, dostala cenu kritikov „Premio Abbiati“ (2010), cenu Laurenca Oliviera za výnimočný úspech v opere (2010), Medzinárodnú opernú cenu pre najlepšiu speváčku (2013) a cenu "Opera News" (2013), Európsku kultúrnu cenu (2019), cenu Kráľovskej filharmonickej spoločnosti pre spevákov (2019), medailu San Francisco Opera (2023) a mnohé ďalšie. Nemecký odborný časopis „Opernwelt“ ju dvakrát korunoval za speváčku roka, v rokoch 2005 a 2012 a v roku 2018 získala Cenu Birgit Nilsson.

Švédsko je na Ninu Stemme hrdé, o čom svedčí aj bohatý zoznam ocenení: štipendium Birgit Nilsson, kráľovská medaila „Litteris a Artibus“ (2008), cena Jussiho Björlinga (2016), medaila svätého Erika mesta Štokholm (2017), medzinárodná cena Švéd roka 2018, cena "Stockholms Studentsångare Singer Award" (2020), čestný doktorát univerzity v Lunde a čestná cena za hudobný export, ktorú jej udelila švédska vláda v roku 2016. Od roku 2004 je členkou Švédskej kráľovskej hudobnej akadémie a v roku 2025 jej bol udelený Kráľovský rád Vasa.