Vyštudovala kulturológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a doktorandské štúdium absolvovala na Katedre divadelnej vedy Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave. V roku 2006 založila profesionálnu divadelnú platformu P.A.T., ktorá sa venuje súčasnému divadlu a tancu s využitím nových médií. V rámci tejto platformy predstavila svoj prvý sólový projekt Cely. Následne vytvorila množstvo multimediálnych, hudobných a scénických inštalácií a divadelných projektov (Hamletmachine, Polylogue, M.H.L., Some Disordered Interior Geometries, Illuminarium, Untitled, Solo lamentoso).

V posledných rokoch hosťuje ako autorka, režisérka a herečka v divadlách na Slovensku i v zahraničí (Národné divadlo v Prahe, Slovenské národné divadlo a Aréna v Bratislave, HaDivadlo v Brne). Sláva Daubnerová je držiteľkou dvoch prestížnych slovenských divadelných cien Dosky a viacerých cien Slovenského literárneho fondu, získala aj ocenenia festivalu Nová dráma/New Drama a Nadácie Tatrabanky. Jej inscenácie a predstavenia boli úspešne uvedené na festivaloch na Slovensku (Nová dráma, Dotyky a spojenia, Divadelná Nitra) a v iných krajinách (USA, Rusko, Taliansko, Nemecko, Poľsko, Južná Kórea, Rakúsko, Česká republika, Slovinsko, Maďarsko, Chorvátsko, Arménsko).

Zúčastnila sa aj na mnohých medzinárodných site-specific projektoch (TransForma 2009, Thalia Theater Halle) a absolvovala umelecké stáže (Grotowski Institute vo Vroclave, Le Tas de Sable - Ches Panses Vertes v Amiens). V roku 2011 bola štipendistkou Berliner Festspiele na Internationales Forum des Theatertreffens v Berlíne. V rokoch 2012 a 2013 viedla semináre o tanečnom divadle na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, v roku 2014 prednášala na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 2014 prednášala o umeleckom vyjadrovaní a rodovej problematike na Humboldtovej univerzite v Berlíne.

V slovenskom a českom divadelnom kontexte si získala uznanie ako autorka, režisérka, performerka a herečka za svoje dramatické kompozície na pomedzí divadla a performancie. Väčšina jej tvorby prekračuje rámec dramatického žánru využívaním nových médií a pohybu, ako aj rekonštrukciou a dekonštrukciou textov. Ako renomovaná umelkyňa je často prizývaná k spolupráci na projektoch v kamenných divadlách, pre ktoré režírovala úspešné operné inscenácie (Národné divadlo v Prahe - D. Šostakovič - Orango & Antiformalistický jarmok, Ch. Gounod - Romeo a Júlia, R. Strauss – Ariadna na Naxe; Národné divadlo Košice: M. Piaček - 66 sezón) a činohry (Slovenské národné divadlo:  S. Daubnerová - Cti otca svojho i matku svoju, Spievajúci dom; Divadlo Aréna v Bratislave: Povstanie).

Zároveň pokračuje v práci pre platformu P.A.T., kde sa venuje konceptuálnemu výskumu umeleckých tém a adaptáciám diel známych autorov. Osobitné postavenie v jej tvorbe zaujímajú monodramatické kompozície. Daubnerová inscenovala biografie umelkýň Magdy Husákovej Lokvencovej, Louise Bourgeois a Francescy Woodman.

Dôležitou súčasťou prípravy ich divadelných inscenácií je aplikovaný výskum vybranej látky a podrobné štúdium súvisiacich materiálov. Svoju umeleckú prácu vždy začínajú hĺbkovou analýzou príslušnej témy a premyslenou koncepciou každej inscenácie. Príprava zahŕňa rôzne asociácie a Daubnerová pri nej využíva svoje bohaté autorské a interpretačné skúsenosti. Po dôkladnom definovaní myšlienok a materiálu nasleduje tzv. akčný scénografický návrh, ako aj aplikácia nových médií (videoart, hypermédiá, interaktívne inštalácie) a fyzického pohybu. Výsledkom je konfrontácia živého performera s priestorom a objektmi na javisku. Daubnerová chápe telo herca - umelca ako mobilný objekt s aktívnym vzťahom k použitej scénografii, osvetleniu, videoprojekcii a ďalším divadelným prvkom. Hoci jej inscenáciám predchádza náročný výskum a podrobná technická a umelecká príprava, všetky jej diela sa vyznačujú pozoruhodnou osobitosťou, ktorá ponúka jedinečný uhol pohľadu a netradičný pohľad na spracovávanú tému. Väčšinu svojich inscenácií nielen režíruje, ale je aj autorkou textov, vizuálnych konceptov, scény a kostýmov. Podieľala sa aj na mnohých projektoch, ktoré vznikli v spolupráci s hosťujúcimi hercami, tanečníkmi, choreografmi, hudobníkmi a výtvarníkmi. Sláva Daubnerová má medzi súčasnými slovenskými režisérmi osobitné postavenie vďaka špecifickej divadelnej poetike, jasne definovanej umeleckej výpovedi, nápaditým scénickým návrhom a odvahe experimentovať.